V ruských médiách sa v piatok objavila krátka hokejová správa: „Pripomíname si 43 rokov od chvíle, keď Sovietsky zväz dosiahol historicky najvyššie víťazstvo nad Kanadou 11:1. Bolo to na majstrovstvách sveta vo Viedni v roku 1977 a vtedajší výber ZSSR sa musel uspokojiť s bronzom, na Kanadu dokonca nezvýšila ani medaila...“
Esposito hovorí o podhodení vlkom
Šampionát v hlavnom meste Rakúska vtedy ovládli Čechoslováci s legendárnym Vladimírom Dzurillom v bránke či bratmi Petrom a Mariánom Šťastnými v útoku, ale do histórie hokeja sa zapísali najmä dve kanadské prehry so Sovietmi. V základnej časti im podľahli zdrvujúco 1:11 a v skupine o 1.- 4. miesto dostali ďalší „náter“ 1:8. Čo sa vlastne stalo? Rok predtým sebavedomá kolíska hokeja triumfovala na „domácom“ Kanadskom pohári a s veľkými ambíciami sa chystala osláviť aj svoj návrat na medzinárodný ľad.
Kanaďania na ňom chýbali sedem rokov na protest proti pravidlu IIHF o zákaze štartu profesionálov na majstrovstvách sveta a zimných olympijských hrách. Medzinárodná situácia sa však po Kanadskom pohári uvoľnila a „javorové listy“ poslali do Viedne silnú enklávu z NHL s bratmi Tonym a Philom Espositovcami, obrancami Carolom Vadnaisom, Dallasom Smithom a Philom Russelom či útočníkmi Rodom Gilbertom, Ronom Ellisom, Pierrom Larouchem, Jeanom Pronovostom či Ericom Vailom. Lenže očakávaná oslava sa zmenila na nočnú moru.
„Podhodili nás vlkom. Nikdy predtým sme niečo také nezažili. Mali sme za sebou úspešný Kanadský pohár a ak sme v budúcnosti ešte chceli mať túto súťaž, museli sme hrať aj na majstrovstvách sveta. Niekto z toho bral ťažké peniaze, ale my sme to neboli,“ spomínal po rokoch útočník a vtedajší kapitán Kanady Phil Esposito.
Hlúpy prezident IIHF
Legendárny center Bostonu či New Yorku Rangers nazbieral počas kariéry v NHL 1590 bodov a v historickej tabuľke najproduktívnejších hráčov mu patrí desiata priečka. Lenže na šampionáte vo Viedni sa nestačil čudovať po prehrách 1:11 a 1:8 so Sovietskym zväzom. Kanaďanom neprinieslo medailu ani neskoršie jasné víťazstvá nad úradujúcimi aj budúcimi majstrami sveta z Československa (8:2) či Švédmi (7:0). „Nerád si spomínam na tie udalosti z roku 1977. Pred šampionátom mi vraveli, že si nemusím nasadiť prilbu a minútu pred prvým zápasom to zmenili. Po poslednom stretnutí som bol taký nahnevaný, že som svoju prilbu odhodil do hľadiska smerom k prezidentovi IIHF Güntherovi Sabetzkému. Bol taký hlúpy, že zišiel s ňou ku mne a vypýtal si autogram. Povedal som mu vtedy niečo veľmi vulgárne,“ zalovil v spomienkach dnes už 78-ročný Phil Esposito.
Kanadskí profíci z NHL len veľmi ťažko znášali, keď im sovietska hokejová mašina v prvom meraní síl nasúkala jedenásť gólov. So štyrmi zásahmi vynikol Alexander Jakušev, dva góly pridali Helmut Balderis a Boris Michajlov. Po zápase štvorica kanadských hráčov Wilf Piment, Walt McKechney, Greg Smith a už spomenutý Phil Esposito odmietli zložiť z hlavy prilbu pri sovietskej hymne. Boli však aj takí, ktorí uznali kvality súpera. „Sovieti boli efektívni a presní v streľbe. Hrali sme proti skvelému mužstvu,“ priznal brankár Kanady Jim Rutherford.
https://www.youtube.com/watch?v=nm77u3pfjg0;t=2s
Neskorší generálny manažér tímov NHL, ktorý priviedol k Stanley Cupom Carolinu Hurricanes aj Pittsburgh Penguins, robil vo Viedni dvojku Tonymu Espositovi. „Majstrovstvá sveta boli vtedy v Kanade na pokraji záujmy. Nevysielali sa prenosy v televízii, vo večerných správach neboli ani len obrázky z našich zápasov. Pamätám si, ako mi rodičia telefonovali, keď sa chceli dozvedieť, ako sme hrali,“ doplnil Rutherford.
Kanaďské výbery, ktoré prichádzali v minulosti z NHL na európsky ľad, nikdy neboli vzorom vo férovosti a slušnosti. Tím z roku 1977 vedený málo uznávaným trénerom Johnnym Wilsonom niekoľkokrát prekročil hranice tvrdosti a ušli sa mu aj hanlivé prívlastky ako Pľuhaví Kanaďania či Mužstvo zo ZOO. Wilf Paiement udrel hokejkou jedného zo sovietskych hráčov a to isté predviedol aj Eric Vail, obaja dostali vyššie tresty. V prípade Vaila išlo o kľúčový okamih druhého zápasu medzi Kanadou a ZSSR, keď Sovieti v presilovke na začiatku druhej tretiny v rozpätí 24 sekúnd strelili dva góly a odpútali sa na 3:1.
Kanada zápasy psychicky nezvládla
Kanaďania to psychicky nezvládli, do konca zápasu nazbierali 52 trestných minút a prehrali 1:8. Po zápase zámorskí hráči nemali pekné slovo na fínskeho arbitra Raima Sepponena, hnevalo ich najmä kľúčové vylúčenie Vaila. „Za 16 rokov kariéry som nezažil takého rozhodcu. Naši súperi ho, samozrejme, ovplyvňovali,“ nechal sa počuť Phil Esposito. Jeho brat Tony o čosi zmierlivejšie zhodnotil celý turnaj. „Okolnosti nám nepriali, ale hlúpymi faulami sme prišli o lepšie výsledky. Stáli nás medailu,“ uviedol kanadský brankár.
Vtedajší hráčsky agent a neskôr populárny hokejový komentátor Bill Watters po rokoch zhodnotil kanadské zlyhanie proti Sovietom vo Viedni takto: „Bola to pre nás tvrdá lekcia ako sa správať na medzinárodnom ľade. Akonáhle sme si všimli, že naša tvrdá hra sa posudzuje príliš prísne, a upustili sme od toho, začali sme víťaziť. Po rokoch sme sa naučili, ako hrať v Európe. Zvykli sme si na širšie klziská aj európsky spôsob rozhodovania zápasov.„