Ruská polícia v sobotu zadržala niekoľko novinárov, ktorí protestovali proti rozhodnutiu tamojších orgánov označiť poprednú nezávislú televíznu stanicu za „zahraničného agenta“. Zhromaždili sa pred sídlom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) na moskovskom námestí Ľubianka.
Novinári držali v rukách transparenty s heslami ako „Žurnalistika nie je zločin“ či „Bojíte sa pravdy“. Chceli tak vysloviť nesúhlas s piatkovým krokom ministerstva spravodlivosti, ktoré zaradilo do zoznamu „zahraničných agentov“ televíznu stanicu Dážď TV i investigatívny internetový outlet Dôležité príbehy.
Krok vlády označili za protiústavný
„Som proti označeniu televíznej stanice Dážď TV za zahraničného agenta. Chcem slobodne pracovať a žiť v Rusku. Chcem príležitosť byť slobodným novinárom. Nechcem, aby mojich kolegov zatýkali, sledovali a označovali za nepriateľov národa alebo agentov,“ vyhlásila Farida Rustamovová z Dážď TV, ktorá sa taktiež zúčastnila na demonštrácii.
Popredná nezávislá televízia má byť zahraničným agentom, Rusko obvinilo aj niekoľko redaktorov
Podľa novinárky Julie Krasnikovovej z Dôležitých príbehov bol krok protiústavný. „To, že nechceme písať články, ktoré robia iné provládne médiá, neznamená, že niečo porušujeme a sme nejakí zahraniční agenti. Som tu, aby som proti tomu protestovala a podporila svojich kolegov,“ poznamenala.
Zvýšené vládne monitorovanie
Prívlastok „zahraničný agent“ znamená zvýšené vládne monitorovanie a má silnú pejoratívnu konotáciu, ktorá by mohla odradiť potenciálnych divákov. Stanica Dážď TV bola ostro kritická voči zásahom ruských úradov a pravidelne prinášala živé správy z opozičných protestov. Podrobne sa venovala otrave a väzneniu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Nezávislé médiá, novinári, prívrženci opozície a aktivisti za ľudské práva čelia v Rusku pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 19. septembra, zvýšenému tlaku. Ten je všeobecne považovaný za dôležitú súčasť úsilia prezidenta Vladimira Putina upevniť si moc pred budúcimi prezidentskými voľbami v roku 2024.
Už 68-ročný prezident, ktorý je pri moci viac ako dve desaťročia, minulý rok presadil ústavné zmeny, ktoré by mu potenciálne umožnili udržať sa pri moci až do roku 2036.