BERLÍN 20. januára (WEBNOVINY) – Grécko nepotrebuje reštrukturalizovať svoj dlh a navýšenie európskeho záchranného fondu v súčasnosti nie je potrebné, vyhlásil vo štvrtok šéf Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) Klaus Regling. „Názor Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) je, že Grécko nepotrebuje reštrukturalizáciu dlhu, že trhy toto riziko preháňajú,“ povedal Regling pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Spomenuté inštitúcie očakávajú, že vďaka reformám, ku ktorým sa zaviazala vláda v Aténach, úverová dôveryhodnosť Grécka opäť vzrastie, dodal Regling.
Názor, že predlženie splatnosti zahraničných dlhov pomôže Grécku ľahšie prekonať dlhovú krízu, vyjadril v pondelok grécky vicepremiér Theodore Pangalos, ktorý však zároveň ubezpečoval, že Atény splatia svoje záväzky v plnom rozsahu. Ministerstvo financií v Aténach následne úvahy o reštrukturalizácii dlhu poprelo.
Eurozóna vraj zváži reštrukturalizáciu dlhov Grécka a Írska
Členské štáty eurozóny uvažujú o čiastočnej reštrukturalizácii gréckeho a írskeho dlhu s využitím záchranného mechanizmu eurozóny (EFSF). O návrhu, aby fond kúpil štátne dlhopisy, alebo krajinám ponúkol zvýhodnené úvery, z ktorý by financovali spätný nákup svojich dlhov, údajne rokovali v pondelok ministri financií eurozóny na svojej pravidelnej schôdzke v Bruseli. Informoval o tom vo štvrtok nemecký denník Financial Times Deutschland (FTD) na svojej internetovej stránke.
Čiastočná reštrukturalizácia má zmierniť bremeno rastúcich dlhov. Napriek 110 mld. eur v úveroch, ktoré Grécku schválil EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF), sa grécky verejný dlh podľa odhadov v roku 2014 vyšplhá na 165 % HDP krajiny. Grécko zatiaľ pomoc od EFSF nedostalo a úvery čerpá priamo od 14 štátov eurozóny.
Európsky fond finančnej stability vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko. O posilnení efektívnej úverovej kapacity EFSF rokovali v pondelok ministri financií eurozóny, ich schôdzka však skončila bez konkrétnych záväzkov.
