V dňoch, keď slovenská verejná správa musí čeliť škrtom a volaniam po efektívnejšom štáte, sa objavil návrh na zriadenie Rady pre verejnú správu. Ako dlhoročný pozorovateľ slovenskej verejnej správy sa nemôžem ubrániť pocitu déjà vu. Nie je to len zbytočná nadstavba, ale typická ukážka toho, ako sa vládne orgány množia ako huby po daždi, bez ohľadu na to, či prinesú úrodu alebo len ďalšie náklady.
Už dnes predsa existuje Rada vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti Európskej únie, ktorá sa zaoberá koordináciou regionálnych politík a podporou miest a obcí. Prečo duplikovať tieto štruktúry? Cui bono – komu to prospeje? Namiesto toho, aby sme posilnili existujúce inštitúcie ideme vytvárať novú? Vidím v tom klasický syndróm vládnych reforiem: namiesto optimalizácie sa volí expanzia, akoby viac rád, komisií, úradníkov automaticky znamenalo lepšie výsledky.
Aréna pre nekonečné debaty
To, čo ma na tomto návrhu najviac znepokojuje, je jeho nejasný účel. Ak má rada koordinovať reformy a zvyšovať transparentnosť, prečo nie je presne definované, ako to dosiahne?
Eurofondy: Samosprávy v pasci byrokracie - KOMENTÁR
Opäť sa len riskuje, že sa stane arénou pre nekonečné debaty bez hmatateľných výstupov – podobnú tým poradným telesám, ktoré v minulosti zanikli v zabudnutí. A zloženie? S vyše 20 členmi (a ďalší v pripomienkovom konaní žiadajú zastúpenie !) , ako naznačuje návrh, pochybujem o jej efektivite. Veľké kolektívy často vedú k paralýze: viac kompromisov, menej rozhodnutí.
Finančne sú to ďalšie peniaze z vrecák daňových poplatníkov. Aj zasadnutia a administratíva niečo stoja – to všetko v čase, keď by tieto zdroje mohli ísť na digitalizáciu služieb alebo školenia úradníkov. Podľa mňa by bolo múdrejšie investovať do posilnenia existujúcich štruktúr a podľa potreby vytvárania adhoc pracovných skupín na konkrétne problémy: čo určite bude flexibilnejšie, lacnejšie, efektívnejšie.
Slovensko potrebuje odvážne reformy
A v neposlednom rade tu máme hlas samospráv – miest a obcí a samosprávnych krajoch, pre ktorých vraj je táto Rada vytváraná. Tie s týmto nesúhlasia a návrh odmietajú s vehemenciou, akú som videl len málokedy.
Ich zástupcovia, cez združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8 podali k návrhu množstvo pripomienok. Vidia v rade len ďalšiu záťaž bez pridanej hodnoty. Nerešpektovanie tohto hlasu, ktorý priamo reprezentuje miestnych obyvateľov, mi pripomína staré latinské príslovie „Vox populi, vox Dei“ – hlas ľudu, hlas Boží. Ak ignorujeme volanie tých, ktorí sú najbližšie k problémom, ako môžeme tvrdiť, že slúžime verejnému záujmu?
V neposlednom rade v turbulentných časoch, jasná a otvorená komunikácia – transparentnosť je priam kľúčová, no návrh ju zatiaľ obchádza. Bez povinnosti zverejňovať zápisy a rozhodnutia sa rada môže stať uzavretým klubom elít, čo len prehĺbi nedôveru občanov. Skutočné reformy začínajú otvorenosťou a zapojením verejnosti, nie ďalšími vrstvami tajomstiev.
Slovensko nepotrebuje viac rád, ale odvážne reformy, ktoré zjednodušia systém a vrátia moc späť k ľuďom. Tento návrh, stále v štádiu vyhodnocovania pripomienok, mi pripadá ako krok späť do temnoty byrokracie. Dúfam, že navrhovatelia vypočujú ten hlas – ten Boží hlas ľudu – skôr, než sa utopíme v ďalšej vlne zbytočností.
