Najdôležitejšia vnútropolitická udalosť roka 2011 bol októbrový pád vlády. Je podľa Vás príčinou rozpadu vlády príliš široká koalícia strán?
Pád vlády nebol dobrou správou pre občanov, ani pre Slovensko, najmä vo vzťahu k Európskej únii a v situácii ekonomickej krízy. O tom, že vláda, skončí som vedel dávno predtým, pretože pani premiérka bola za mnou ešte pred mojou cestou do Indonézie, povedala mi, že mi chce doručiť abdikáciu. Dohodli sme sa, že treba urobiť všetko preto, aby vláda ostala a že bude ďalej rokovať, najmä s predstaviteľmi SaS. Musím povedať, že počas môjho pobytu v zahraničí ma každý deň niekoľkokrát telefonicky informovala ako prebiehajú rozhovory. O tom, že predsedníčka vlády spojí 11. októbra hlasovanie o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu s vyslovením dôvery vláde som sa dozvedel na druhý deň nadránom počas oficiálnej návštevy Indonézie.
Pred rokom a pol, keď ste menovali kabinet Ivety Radičovej predpokladali ste, že vláda bude stabilná alebo nestabilná?
Už hneď po vymenovaní vlády sa ukázalo, že táto vláda nebude stabilná. Niektoré názory na fungovanie Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, niektoré názory poslancov a signály o tom, že ich niekto chce uplácať a hľadať si nejaké cesty popularity ukazovali, že vláda si bude vyžadovať ozaj veľmi silnú premiérsku ruku, ktorá zaistí politickú dohodu v prospech Slovenska. Politické resumé, ktoré Slovenskej republike nebude škodiť a ktoré Slovenskú republiku bude zaraďovať medzi riadnych členov všetkých medzinárodných inštitúcií.
Po páde vlády ste získali silnejšie ústavné kompetencie. Aký je Váš odborný názor na zmeny v Ústave SR, ktoré Vám pridali kompetencie?
Naša republika je parlamentnou demokraciou, kde je rozdelená právomoc medzi parlament, vládu a prezidenta. Áno, zmenou ústavy, respektíve doplnením ústavy som nadobudol právomoci, kde mám aktívnejšiu kontrolu nad vládou. Tým, že sa vláda a parlament dostali do takého neštandardného vzťahu, tak vládu dnes kontroluje nie parlament, ale prezident. Mandát dočasného kabinetu je totiž obmedzený. Úprava Ústavy SR neznamená vznik akéhosi poloprezidentského systému na Slovensku. Dočasnej vláde môžem povedať o čom nesmie rozhodovať, na druhej strane jej zase nemôže zakázať rozhodovať o tých otázkach, ktoré aj doteraz vláda plnila vo vzťahu k parlamentu, teda predkladať napríklad zákony. Ale tým pádom mám oveľa väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť aj za niektoré činnosti, ktoré si myslím, že ani by som nemusel mať, ale rozhodli o tom predstavitelia politických strán, tým že to do ústavy dali. Napríklad, povoľovanie zahraničných ciest ministrom alebo štátnym tajomníkom. Poloprezidentský systém to určite nie je. V poloprezidentskom systéme by mal aj prezident legislatívnu aktivitu a v tomto prípade ju nemá. Môžem zákon vrátiť alebo podpísať. Pri poloprezidentskom by som zrejme mohol aj iniciovať zákony. V tomto momente a v stave, tak ako funguje vláda zatiaľ nie sú problémy v riadení štátu.
Nastal podľa Vás čas otvoriť, prepracovať Ústavu SR?
Ústavu Slovenskej republiky otvárať netreba. Je ústavou modernou a dobrou. Ale samozrejme v živote nastávajú skutočnosti, ktoré sa nedajú predvídať dopredu a nepredpokladal ich ani ústavodarca, keď ústavu pripravoval. Takáto situácia nastala aj teraz, keď sa predstavitelia vládnej koalície po tom ako im parlament nevyslovil dôveru nechceli dohodnúť. Neostávalo mi nič iné len požadovať rozhodnutie, ktoré bude môcť prezidentovi dať právomoc poveriť starú vládu, aby ďalej viedla štát do nových volieb. Nebolo to jednoduché pretože pôvodnú vládu som poveriť nemohol, ústava mi to nedovoľovala a na žiadnych iných nových vládach sa predsedovia politických strán nechceli dohodnúť, nemali záujem. Nakoniec sme sa zhodli na zmene ústavy. Na druhý deň som sa dozvedel, že s takýmto návrhom už nesúhlasí Smer ani KDH a že sú problémy aj so stranou SaS. Znamenalo to, že politická kríza by trvala veľmi dlho. Preto som predsedov strán zvolal a dal som im ultimátum na nájdenie zodpovedného riešenia s tým, že inak zostavím úradnícku vládu. No, do hodiny prišli a povedali, že už sú dohodnutí a že majú článok ústavy, ktorý ma oprávňuje poveriť dovládnutím starý kabinet. Situácia, ktorá nastala by mala vyprovokovať nášho voliča, ktorý je v poslednom období dosť pasívny, nerád vyhodnocuje dôsledky svojho rozhodnutia vo voľbách, aby si uvedomil, že potrebujeme stabilnú vládu.
Predčasné parlamentné voľby budú o dva mesiace, v marci. Čo by malo byť témou kampane? Podľa čoho by mali voliči vyberať?
Potrebujeme stabilnú vládu, ktorá zaujme jasný postoj k reformám v domácej i zahraničnej politike, no najmä k ekonomike, ako aj k otázke fungovania Európskej únie a nášho zodpovedného členstva v nej. V takomto prípade by pre Slovensko bolo výhodné, ak by malo vládu širšieho spektra. Aby ju tvorili dve tri silné politické strany, ktoré samozrejme, nemôžu byť jednofarebné. Koaličná vláda by mohla vytvoriť do budúcnosti solídny podklad pre prijímanie legislatívy vytvorenej vládou širšieho konsenzu. Lebo dnes, či si to chceme pripustiť alebo nie, každá nová vláda, ak má iný politický podtón ako predošlá, všetky reformné kroky reformuje podľa svojich predstáv. Potom sa stále prešľapujeme na tom istom mieste.
Doterajšie výsledky voličských preferencií ukazujú, že by vládu mohol Smer-SD zostaviť sám. Sme na Slovensku pripravení na vládu jednej strany? Alebo je zárukou väčšej stability vláda jednej-dvoch strán?
Vôbec si nedovolím povedať, ktoré politické strany majú tvoriť novú vládu. Vedel by som si predstaviť, že strany, ktoré sú v súčasnosti v koaličnej a opozičnej pozícii by mohli vytvoriť jednu silnú, pevnú vládu. Myslím si, že Smer by v súčasnej ťažkej situácii nebol nadšený ak by bol vo vláde sám. Ale nepochybujem o tom, že Smer voľby vyhrá. Platí však zásada, že zostavením vlády poverím predsedu víťaznej strany. Myslím si, že je to celkom správne pravidlo. Na druhej strane na Slovensku sa už niekoľko krát stalo, že vládu nezostavovala víťazná strana, ale strana, ktorá dokázala zostaviť koalíciu.
Zapojíte sa kampane, oslovíte voličov?
Áno, môžem osloviť voličov, aby rozmýšľali, aby sa zúčastnili volieb a aby sa nedali ovplyvniť sľubmi, ktoré – a sám volič to musí vidieť – nie sú reálne. Volič musí hľadať politika, ktorý mu môže v rámci reálnych schopností, zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a pravdivosť. Určite pôjdem voliť, ale tvárou kampane konkrétnej strany nebudem. Nemusím, pretože o mne každý vie, aké je moje zmýšľanie, aké sú moje predstavy, že som za silnú štátnosť najmä pri tvorbe sociálnych programov a národného povedomia.
Akákoľvek vláda to však nebude mať pre ekonomickú krízu ľahké.
Budúca vláda bude musieť investovať do rozvoja strednej vrstvy, malých a stredných podnikateľov. Vždy je prijateľnejšie, aby dotácie dostal náš podnikateľ. Pretože keď už raz začne a pôjde mu to dobre, neodíde. Ale zahraničný investor, ten môže odísť kedykoľvek. Slovenský podnikateľom však niekedy chýba odvaha. O podpore domáceho kapitálu, domáceho podnikania hovoríme roky a hovoria to aj všetky vlády. Vždy potom skĺznu na ľahšiu a jednoduchšiu a rýchlejšiu platformu a podporia zahraničný kapitál, ktorý keď sem príde, tak okamžite začne konať. No, bez investovania do domáceho kapitálu, podnikateľov budeme mať stále veľké problémy.
Zhovárala sa Tatiana Majerská
