Ten združuje päticu vplyvných hudobníkov, ktorí zomreli vo veku 27 rokov. Okrem nej a spomenutého Hendrixa sú to gitarista formácie The Rolling Stones Brian Jones, spevák a skladateľ skupiny The Doors Jim Morrison a od roku 1994 aj Kurt Cobain z Nirvany.
Janis Joplin pôsobila na scéne osem rokov, nahrala štyri štúdiové albumy, z ktorých ten najoceňovanejší s názvom Pearl (1971) vyšiel štyri mesiace po jej smrti. Prestížny magazín Rolling Stone zaradil speváčku v roku 2004 v rebríčku 100 najvplyvnejších hudobníkov všetkých čias na 46. miesto. V roku 2008 jej prisúdil dokonca 28. priečku. Joplin sa však preslávila nielen svojou hudbou, bola aj symbolom hnutia hippies a emancipácie žien.
Janis Joplin sa narodila 19. januára 1943 v mestečku Port Arthur v Texase školskej úradníčke Dorothy a jej manželovi Sethovi, ktorý bol inžinierom a pracoval v známej naftárskej spoločnosti. Janis mala dvoch mladších súrodencov – Michaela a Lauru. Prvé nahrávky, na základe ktorých začala vo väčšej miere prejavovať záujem o hudbu pochádzali od bluesovej speváčky Bessie Smith a folkového a bluesového speváka Leadbellyho. Práve oni boli jednou z príčin, prečo sa rozhodla stať speváčkou. Začala pôsobiť v miestnom zbore a svoj obzor si rozširovala počúvaním tvorby ďalších bluesových speváčok ako Odetta či Big Mama Thornton.
Na Strednej škole Thomasa Jeffersona nebola ako jej spolužiaci – maľovala, veľa čítala a nemala nič proti černochom. Zaužívané konvencie chcela zmeniť a tak sa stala členkou klubu Future Teachers of America, ktorý združoval práve aktívnych ľudí bažiacich po zmene. Mladá Joplin sa nemohla pýšiť ani svojou krásou, mala nadváhu a bojovala s vážnymi kožnými ochoreniami.
Spolužiaci si ju preto doberali a nazývali ju prasiatko alebo aj monštrum. Po ukončení štúdia na strednej škole začala v roku 1960 navštevovať vysokú školu, najprv Lamar State College of Technology v texaskom Beaumonte a potom University of Texas v Austine. Štúdium na nich však nikdy neukončila.
V decembri 1962 nahrala Joplin svoju prvú skladbu s názvom What Good Can Drinkin´ Do, ktorú napísala po noci plnej alkoholu. Následne odišla z Texasu do San Francisca, kde sa príležitostne živila aj ako folková speváčka. V tom čase začala experimentovať s drogami, fajčila a čoraz viac pila alkohol. V roku 1964 spolupracovala s gitaristom skupiny Jefferson Airplane Jormaom Kaukonenom.
Nahrávala s ním bluesové štandardy, ktoré neskôr vyšli na bootlegu The Typewriter Tape. Drogová závislosť a dlhodobo nezvládnuteľný životný štýl prinútili začínajúcu speváčku, aby začala žiť inak. Na jar roku 1965 sa tak Joplin vrátila do rodného štátu, zamestnala sa ako sociologička a odvykala si od drog. V Texase však dlho nevydržala a už v roku 1966 sa opäť vrátila do Kalifornie.
Medzitým skupina koncertovala po celých Spojených štátoch amerických a Kanade, no zatiaľ iba s čiastkovými úspechmi. Joplin v tom čase začala chodiť so spevákom Countrym Joe McDonaldom, s ktorým tvorila pár niekoľko mesiacov. Najznámejšou skladbou z prvého albumu Big Brother and the Holding Company je pieseň Down on Me. Singel sa dostal na 42. priečku v americkom rebríčku. V novembri 1967 skupina vymenila manažéra. Namiesto Cheta Helmsa si ich pod svoje krídla zobral o čosi skúsenejší Albert Grossman.
Po tejto zmene absolvovali od februára do apríla 1968 svoje prvé koncertné turné s názvom East Coast tour. V jeho samotnom závere zahrala Joplin so skupinou na podujatí Wake for Martin Luther King, Jr., na ktorom sa predstavili i Jimi Hendrix, Buddy Guy alebo Joni Mitchell. Big Brother and the Holding Company sa začali čoraz viac dostávať do povedomia, aj zásluhou moderátora Dicka Cavetta a jeho The Dick Cavett Show v televízii ABC.
Výrazný prejav Joplin spôsobil, že mnohí jej začali radiť, aby vystupovala sólovo a priemernú skupinu opustila. Time magazine ju v tom čase označil za najsilnejšiu speváčku, ktorá vzišla z rockového hnutia a Richard Goldstein z Vogue ju označil za najohromujúcejšiu ženu rocku.
V auguste 1968 vydali Big Brother and the Holding Company druhú štúdiovú nahrávku Cheap Thrills. Album znel akoby bol nahrávaný naživo, no až na jednu skladbu išlo o štúdiové kúsky. Prvým singlom z nahrávky bola pieseň Piece of My Heart, ktorá dosiahla 12. miesto v americkom singlovom rebríčku. Album Cheap Thrills ovládol albumový rebríček. Len za prvý mesiac sa z neho predalo viac ako jeden milión kópií.
„Reputácia albumu Cheap Thrills spočíva v teatrálnej majestátnosti surového, bolestného hlasového prejavu Janis Joplin. Jej miešanie tradícií a vplyvov s filtrom hippie života v sanfranciskom Haight úplne presiahlo hranice diskusie o tom, či môže biela Texasanka spievať blues,“ uviedol hudobný publicista Max Reinhardt v knihe 1001 Albums You Must Hear Before You Die (2008). Joplin s kapelou v priebehu roka 1968 naďalej koncertovala, no na sklonku roka z formácie odišla. Posledným vystúpením bol koncert na benefičnej akcii Family Dog 1. decembra 1968.
Po ukončení jednej kapitoly svojej hudobníckej kariéry odštartovala Joplin ďalšiu a to s kapelou Kozmic Blues Band. Toto zoskupenie však už Joplin mala len ako sprievodnú kapelu. Viaceré publikácie, ako napríklad kniha Scars of Sweet Paradise: The Life and Times of Janis Joplin (2000), uvádzajú ako zdroj jej inšpirácie pri vytváraní tejto formácie i jej najbližších diel tvorbu Otisa Reddinga a The Bar-Kays.
Výsledkom spolupráce s Kozmic Blues Band bola nahrávka I Got Dem Ol‘ Kozmic Blues Again Mama!, ktorá vyšla v septembri 1969. Nezaznamenala s ňou však úspech podobný predchádzajúcemu albumu. Podľa producenta albumu Gabriela Meklera bola Janis ťažko ovládateľná, čím mal na mysli najmä jej čoraz väčšiu závislosť od drog. Peggy Caserta v knihe Going Down With Janis (1980) uvádza, že na heroín dokázala každý deň minúť aj 200 amerických dolárov. Joplin s Kozmic Blues Band koncertovala v severnej Amerike i Európe. Predstavila sa aj na slávnom Woodstocku, no jej vystúpenie nedopadlo najlepšie.
Speváčka si totiž chvíle, kým sa dostala na pódium, krátila užívaním heroínu a pitím alkoholu, čo sa podpísalo pod jej výkon. Skupina sa rozpadla v decembri 1969 po dvoch predvianočných koncertoch v newyorskej Madison Square Garden. Vo februári 1970 Joplin vycestovala do Brazílie s kamarátkou Lindou Gravenites, ktorá jej niekoľko rokov navrhovala oblečenie. Zamilovala sa tam do cestovateľa a učiteľa Davida Niehausa a opäť na chvíľu prestala užívať drogy. Po návrate do USA však drogám znovu podľahla a kvôli ním sa jej rozpadol vzťah nielen s Niehausom, ale i s Gravenites. Na jar sformovala novú skupinu Full Tilt Boogie Band zloženú s prevažne kanadských inštrumentalistov, ktorú označila za svoju prvú vlastnú kapelu.
Medzitým však vystupovala a nahrávala i s bývalou formáciou albumu Big Brother and the Holding Company. Jar a leto 1969 strávila koncertovaním. Okrem toho si odskočila na stretnutie zo strednej školy po 10 rokoch. Nie príliš obľúbené a ponižované dievča zrazu prišlo pred bývalých spolužiakov ako celosvetová hviezda. S Full Tilt Boogie Band sa ešte v lete zavrela do štúdia, kde začala pracovať na novom albume. Posledný koncert odohrali 12. augusta v Bostone. Neskôr sa ukázalo, že nešlo iba o posledné vystúpenie pred nahrávaním, ale o posledný koncert Janis Joplin vôbec. Na chystanom albume speváčka v septembri spolupracovala s producentom Paulom A. Rothchildom, ktorý stál za nahrávkami skupiny The Doors.
Počas nahrávania sa speváčka zoznámila s 21-ročným študentom Sethom Morganom, s ktorým sa zasnúbila. Morgan bol poetom, no zároveň drogovým dílerom.Janis Joplin.
Počas prvého októbrového dňa roku 1970 hudobníčka dokončila skladbu Mercedes Benz a narodeninovú pieseň Happy Trails pre Johna Lennona. V sobotu 3. októbra navštívila Sunset Sound Studios v Los Angeles, aby si tam vypočula inštrumentálku Buried Alive in the Blues, ku ktorej mala na druhý deň naspievať vokály. V nedeľu popoludní sa však v štúdiu neukázala a tak Rothchild začal byť znepokojený. Koncertný manažér speváčkinej skupiny Full Tilt Boogie John Cooke šiel do hotela Landmark Motor, kde speváčka od 24. augusta bývala. Na parkovisku videl jej pomaľované auto Porsche a tak šiel za ňou priamo do izby. Janis Joplin našiel ležať na podlahe bez známok života.
Oficiálnou príčinou smrti bolo predávkovanie sa heroínom v kombinácii s alkoholom. Telo americkej speváčky spopolnili v Los Angeles a rozprášili nad Tichým oceánom. Na smútočnom obrade boli iba jej rodičia a teta.
Štyri mesiace po smrti vyšiel Janis Joplin album Pearl (1971), ktorý nahrávala s Full Tilt Boogie Band. Nahrávka obsahuje piesne ako Make Over, Mercedes Benz, Me and Bobby McGee, ale i spomenutú inštrumentálku Buried Alive in the Blues, do ktorej nestihla naspievať vokály. Album sa dostal na prvé miesto v americkom rebríčku Billboard a speváčke zaručil hudobnú nesmrteľnosť. Magazín Rolling Stone ho zaradil na 122. miesto v rebríčku najlepších albumov všetkých čias. V roku 1995 Joplin uviedli do Rock’n’rollovej siene slávy. O desať rokov neskôr jej posmrtne udelili cenu Grammy za celoživotný prínos.
Hviezde, ktorá údajne trávila čas v posteli s Leonardom Cohenom, Ericom Claptonom, Jimim Hendrixom, Jimom Morrisonom či Krisom Kristoffersonom, bol deväť rokov po smrti venovaný životopisný film The Rose (1979) s Bette Midler v hlavnej úlohe. Herečka si za stvárnenie Janis Joplin vyslúžila nomináciu na Oscara.
V súčasnosti sa chystá aj ďalší biografický film, v ktorom si speváčku má zahrať Amy Adams. Režisérom i scenáristom snímky s pracovným názvom Janis Joplin: Get it While You Can by mal byť Brazílčan Fernando Meirelles, známy najmä filmom Mesto bohov (2002).
Spracované podľa www.janisjoplin.net, en.wikipedia.org/wiki/Janis_Joplin, www.janisjoplin.com.
SITA