BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Obličky od príbuzných sú v Slovenskej republike stále výnimočné.
Svedčí o tom fakt, že frekvencia príbuzenských transplantácií na Slovensku je len okolo štyroch percent.
„To je strašne málo. Sú krajiny, kde je frekvencia 50-percentná, napríklad Spojené štáty americké. Sú tiež krajiny, kde iná ako príbuzenská transplantácia z náboženských dôvodov nie je možná,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA pri príležitosti 40. výročia prvej transplantácie obličky na Slovensku prednosta Urologickej kliniky FNsP Bratislava – Kramáre Ján Breza.
Na jeho pracovisku za 40 rokov transplantovali 1130 obličiek, z toho len 63 od žijúcich darcov.
Transplantácie od geneticky príbuzných darcov sú pritom úspešnejšie a riziká pre nich sú minimálne. „Frekvencia komplikácií po odbere obličky je asi 0,1 percenta,“ povedal Breza.
Ako sám potvrdil, množstvo ľudí sa narodí len s jednou obličkou, ďalším ju musia odobrať pre nádor a napriek tomu žijú plnohodnotný život po všetkých stránkach.
„Benefit, ktorý transplantácia prinesie pre príjemcu, je podstatne väčší ako prípadná ujma pre darcu. Transplantácia obličiek prináša v porovnaní s inými metódami liečby chronického zlyhania obličiek výhody medicínske, spoločenské, umožňuje normálnu rehabilitáciu pracovnú, rodinnú, sexuálnu a navyše je podstatne lacnejšia ako napríklad dialýza. Prvý rok po transplantácii sa náklady na transplantáciu obličky pohybujú na úrovni asi 50 percent nákladov potrebných na ročnú liečbu pacienta hemodialýzou. A v ďalších rokoch je to percento ešte nižšie. Žijúci darcovia o tom buď nevedia alebo sa boja. Možno je to čiastočne naša chyba, že osveta je nedostatočne agresívna,“ pripustil. Transplantácia obličky pacienta nestojí podľa Brezu „ani halier“.
Každý pacient, ktorý potrebuje obličku a nenájde sa pre neho žiadny vhodný žijúci darca, je zaradený do čakacej listiny na transplantáciu od mŕtveho darcu.
Na Slovensku na vhodného darcu čaká okolo 400 pacientov.
Čakať pritom môžu celé roky, čo znamená, že zatiaľ musia pravidelne podstupovať dialýzu.
„Dialýza je skvelá metóda, ktorá umožní pacientovi prežiť, ale nesie so sebou také nepríjemnosti a komplikácie, ktoré favorizujú transplantáciu obličky,“ skonštatoval Breza.
„Pacienti sú doma, musia dodržiavať isté pravidlá životosprávy, diéty, musia si dávať pozor na príjem tekutín, ale sú to ľudia, ktorí niekedy normálne pracujú, dokonca môžu niektorí počať deti. Nesmú ale odísť z miesta, kde je dialyzačný prístroj. Dvakrát alebo trikrát do týždňa leží päť alebo šesť hodín pripojený na umelú obličku, ktorá mu čistí krv,“ vysvetlil.
Každý pacient liečený na zlyhanie obličiek by mal preto vedieť, že je možné aj riešenie darovania obličky od príbuzných a prediskutovať to s nimi. „Ja zvyknem predstavovať dvojicu sestier. Sú to krásne ženy medzi 20 a 30 rokov, z ktorých staršia darovala obličku mladšej. Napriek tomu, že nie sú dvojičky, sú geneticky identické ako keby nimi boli. Tá mladšia teraz nádherne žije s obličkou svojej vlastnej sestry, je tehotná, má pekné veľké bruško a ja budem o chvíľu krstný otec,“ dodal Breza.
