BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Dnešný deň patrí iba ženám, vie to aj internetový gigant Google, ktorý svoje logo nahradil tvárami žien v rôznom veku a národnosti.
Pôvod sviatku má oveľa hlbší zmysel
Sviatok MDŽ má svoje korene už v začiatkoch 20. storočia v USA.
V roku 1908 demonštrovali v New Yorku tisíce krajčírok proti diskriminácii žien v práci, zlým pracovným podmienkam, detskej práci a za svoje volebné právo. V tom istom roku na základe týchto protestov vyhlásili poslednú februárovú nedeľu za Národný deň žien.
Nemecká ľavicová politička a bojovníčka za práva žien Klara Zetkin o dva roky neskôr navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani dodať tomuto sviatku medzinárodný rozmer.
Týmto bol Medzinárodný deň žien ako sviatok po prvýkrát ustanovený v roku 1910. OSN vyhlásila rok 1975 za Medzinárodný rok žien a v tomto roku bol aj oficiálne ustanovený 8. marec ako Medzinárodný deň žien.
Podnik pre ženy pripravil sprievodné kultúrne podujatie, všetko s cieľom vzdať vďaku a úctu socialistickej žene – pracovníčke, občianke a matke v jednom. Nežnejšie polovičky sa mohli tešiť okrem karafiátov aj na obrusy, uteráky, jenské misy alebo iné bytové a kuchynské doplnky.
Deň žien sa zvykol vtipne brať aj ako „sviatok pre mužov“, ktorí si s radosťou pripili na svoje ženy.
Ženám patrili červené karafiáty
Vládnuci režim v povojnovom Československu sviatok podporoval od roku 1948, avšak už od začiatku sa stal nástrojom politickej propagandy. Politici ho očistili od nevyhovujúcich historických koreňov v kapitalistickom USA a stal sa symbolom boja žien za mier a proti kapitalizmu.
Pre celú republiku sviatok oficiálne zjednotili na ustanovujúcom zjazde Československého zväzu žien v roku 1974. Rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti sa vtedy chápalo ako jedna z vymožeností socializmu. Vedúce a riadiace funkcie však v realite ženy neobsadzovali.
V 80-tych rokoch 20. storočia krajina dosiahla 47-percentný podiel žien na počte pracujúcich v národnom hospodárstve, stredoškolská a vysokoškolská vzdelanosť žien vo veku 25 – 34 rokov bola na úrovni 44 percent.
Každoročné oslavy MDŽ sa stali jedným z mnohých cyklických propagandistických rituálov, prostredníctvom ktorých si režim upevňoval svoju moc a ideológiu.
MDŽ dodnes ťaží ideologická zaťaženosť
MDŽ sa podľa etnologičky a aktivistky za rodovú rovnosť Kamily Beňovej z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dodnes nezbavil svojej ideologickej zaťaženosti. Jedným z názorov na tento sviatok v súčasnosti je, že MDŽ si ako socialistický sviatok nezaslúži pripomínanie a ženy dnes majú Deň matiek.
„Táto názorová orientácia však neuvedomene vylučuje z „práva na ženskosť“ všetky nematky. Na strane druhej rodovo stereotypne utvrdzuje ženy primárne v ich biologickej, teda materskej úlohe,“ podotkla Beňová. Tento názor podľa nej súvisí s nedostatkom informácií o skutočnom pôvode sviatku a jeho odkaze.
Zároveň, feministické organizácie upozorňujú na zneužívanie tohto sviatku súčasnými politickými stranami, ktoré stále živia práve jeho socialistickú podobu a tým udržujú v spoločnosti dojem zaostalosti a nepotrebnosti.
„Zaujímavé je, že napríklad každoročné aktivity OSN či iných zahraničných organizácií pri príležitosti MDŽ slovenskú verejnosť neoslovujú a prenikajú sem len veľmi pozvoľna,“ skonštatovala Beňová.
