RÍM 1. augusta WEBNOVINY) – Fenomenálny Američan Michael Phelps získal svoju štvrtú zlatú medailu na svetovom šampionáte plavcov v Ríme. V mimoriadne očakávanom finále na 100 m motýlik zvíťazil 24-ročný hviezdny plavec z Baltimoru v novom svetovom rekorde 49,82 a obhájil svoje zlato spred dvoch rokoch z Melbourne. Druhý Srb Milorad Čavič sa rovnako dostal pod doteraz nepokorenú hranicu extratriedy 50 sekúnd (49,95). Jeho svetové maximum zo semifinále malo hodnotu 50,01. Bronz si vybojoval Španiel Rafael Muňoz (50,41).
Phelps napriek všeobeným očakávaniam nenašiel na Stadio Nuoto v areáli Foro Italico po druhý raz premožiteľa. Po Nemcovi Paulovi Biedermannovi na 200 m voľný spôspb ho nabudený Srb Milorad Čavič nepokoril, hoci na obrátke ešte bezpečne viedol (22,69), kým Phelps obracal až ako štvrtý (23,36). V závere sa ukázalo, že 24-ročný Srb úvodnú päťdesiatku „prepálil“, hoci zlatú medailu stratil doslova až v záverečných metroch. Víťazný Američan v cieli nechal naplno priechod svojim emóciám. Niekoľkokrát zdvihol smerom k fanúšikom zaťatú päsť a popoťahoval si svoje plavky na znak toho, že aj jeho „menejcenné“ LZR Racer z dielne Speedo môžu byť rýchlejšie ako supermoderné Čavičove X-Glide od Areny. „Že som v cieli divoko oslavoval. Mal som asi čo oslavovať,“ uviedol v jednej z prvých reakcií 14-násobný olympijský víťaz Phelps a svoje slová ďalej rozmenil na drobné: „Môj súper ma rečami pred finále neuveriteľne motivoval. Veľmi som chcel dokázať, že môžem zvíťaziť aj vo svojich plavkách a nepotrebujem tie jeho vylepšené.“
Čavič neodplatil svojmu hviezdnemu súperovi tesnučkú prehru z minuloročných olympijských hier v Pekingu. Tam najúspešnejší olympionik histórie Phelps dohmatol o stotinku sekundy rýchlejšie a pripísal si vtedy siedmu zlatú medailu z olympijského bazéna. To Čavičovi dlho ležalo v žalúdku a zákonite túžil po športovej pomste. „Michael je chlapík, dokázal to,“ uznal súperove kvality Čavič a dodal: „Vedel som, že po obrátke budem na čele a že na konci ma začne sťahovať. Keď som v závere videl, že sme už plece pri plece, vedel som, že je zle.“
Phelpsa na jeho ceste k druhému individuálnemu a celkovo štvrtému zlatu z Ríma hlasno povzbudzovala skupinka amerických fanúšikov, medzi ktorými nechýbal jeho kolega z plaveckej reprezentácie, zlatý z disciplíny 200 m polohové preteky, Ryan Lochte a tiež tradične mama Debbie. „Aj kvôli nim som vydal zo seba všetko. Vedel som, že budú veľmi šťastní, ak sa mi podarí vyhrať,“ zdôraznil.
Dôvod na obrovskú radosť mal aj Brazílčan César Augusto Cielo Filho, ktorý sa stal suverénnym kráľom rímskeho krauliarskeho šprintu. Po zlatej medaile z pretekov na 100 m mu na krk zavesili zlato aj z pretekov na polovičnej trati. Výkonom 21,08 navyše utvoril nový rekord šampionátu. Ďalšie dve priečky na stupňoch víťazov patrili Francúzom Frédérickovi Bousquetovi (21,21) a Amaurymu Leveauxovi (21,25). „Klamal by som, ak by som povedal, že som prišiel do Ríma pre dve víťazstvá. Teraz som to dokázal a som šťastný. Toto je moja najlepšia sezóna a to aj vďaka mojím súperom, Francúzom a Američanom, s ktorými som počas roka trénoval a ťahali ma dopredu,“ nechal sa počuť 22-ročný Cielo Filho, ktorý v Ríme obhájil svoju zlatú pozíciu na 50 m v. sp. z OH v Pekingu.
Jedna z najznámejších afrických športovkýň súčasnosti Kirsty Coventryová dohmatla na 200 m znak za 2:04,81 min, pričom svoje vlastné maximum z OH 2008 v Pekingu zlepšila o 43 stotín sekundy. Striebro si v ďalšom skvelom čase 2:04,94, ktorým tiež pokorila hranicu bývalého rekordu, vybojovala Ruska Anastasija Zujevová a bronz si vyplávala už s väčším odstupom Američanka Elizabeth Beiselová (2:06,39). V prvom semifinále mužov na 50 m znak zaplával 24-ročný Brit Liam Tancock výkon 24,08, čím o 25 stotín zlepšil doterajšie absolútne maximum Američana Randalla Bala z Eindhovenu 2008. Líderskú pozíciu v medailovom poradí krajín na MS v plaveckých športoch potvrdili Číňanky víťazným finišom na 4x 100 m polohové preteky. Kvarteto v zložení Čao Ťing, Čchen Chui-jia,Ťiao Liu-jang a Li Česi si vybojovalo zlaté medaily v novom svetovom rekorde 3:52,19 min a pre najľudnatejšiu krajinu sveta vybojovalo už 11. najcennejší kov. Predchádzajúci najrýchlejší čas histórie patril z olympijských hier v Pekingu Austrálčankám a mal hodnotu 3:52,69. Práve Austrália obsadila v sobotňajšej rímskej štafete 2. miesto výsledným časom 3:52,58. Bronz patrí Nemkám za 3:55,79.
SITA_AP