BRATISLAVA 29. novembra (WebNoviny.sk) – Verejná správa na Slovensku má v budúcom roku hospodáriť so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, ktorí v utorok schválili návrh štátneho rozpočtu na budúci rok spolu s návrhom rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Návrh rozpočtu je kvalitný a bude dodržaný, tvrdí Fico
Prokuratúra rozšírila vyšetrovanie škandálu Volkswagenu
Štátny rozpočet je podľa Ivana Švejnu kompromisom koalície
Za návrh rozpočtu hlasovalo 82 zo 143 prítomných poslancov, proti bolo 61 poslancov. Deficit rozpočtu verejných financií by tak mal klesnúť z tohtoročných očakávaných takmer 2 % hrubého domáceho produktu o 0,7 percentuálneho bodu. Zároveň platí, že od roku 2017 by Slovensko malo vykazovať primárny prebytok. Znamená to, že výdavky po odpočítaní nákladov na obsluhu verejného dlhu, teda úrokové náklady, budú nižšie ako príjmy.
Konsolidácia by mala pokračovať aj v ďalších rokoch a smerovať by mala až k prebytkovému rozpočtu v roku 2019. Deficit by mal v roku 2018 klesnúť na 0,44 % hrubého domáceho produktu a v roku 2019 rezort financií očakáva prebytok na úrovni 0,16 % výkonu ekonomiky.
Pokles schodku má prispieť k poklesu verejného dlhu
Ďalší pokles schodku verejných financií spolu s očakávaným stabilným rastom hrubého domáceho produktu by mali zase prispievať k postupnému poklesu verejného dlhu. Ten by sa mal podľa projekcie ministerstva financií po tohtoročnom očakávanom náraste o 0,6 percentuálneho bodu na 53,5 % hrubého domáceho produktu postupne znižovať na 52,7 % HDP v roku 2017 a 51,4 % HDP v roku 2018. Pod hranicu 50 % výkonu ekonomiky by mal hrubý verejný dlh podľa rezortu financií klesnúť v roku 2019, kedy by mal dosiahnuť 49,1 % hrubého domáceho produktu.
Návrh rozpočtu pritom pri prerokúvaní v parlamente prešiel aj niektorými zmenami. Poslanci do neho zapracovali napríklad zmeny v návrhu poistného odvodu či zmeny v stropovaní zdravotných a sociálnych odvodov. Rezervy sa po hlasovaní poslancov dočkal aj rezort zdravotníctva.
V rámci spoločnej správy na návrh finančného výboru poslanci totiž odsúhlasili zmenu v súvislosti s tým, že poistný odvod sa bude aplikovať iba na novouzatvorené zmluvy po platnosti novely, teda po 1. januári 2017. Pre verejné financie to znamená nižší príjem o 23,4 mil. eur, o čo sa znižujú aj výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Zrušením maximálneho stropu zdravotných odvodov si zase verejné financie zlepšia príjmy o takmer 70,2 mil. eur. O túto sumu sa zároveň znížia platby štátu do verejného zdravotného poistenia. Celú čiastku získanú zo zrušenia stropu zdravotných odvodov by mal pritom rezort financií využiť na kapitálové výdavky.
Zmeny si vyžiadala novelizácia zákona o sociálnom poistení
Zmeny v rozpočte si vyžiadala novelizácia zákona o sociálnom poistení, kde sa zvyšuje strop na výpočet sociálnych odvodov. Na základe tejto zmeny sa znižuje transfer štátu do Sociálnej poisťovne o takmer 46,6 mil. eur. Zároveň sa po zohľadnení vplyvov na daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb zvyšujú zdroje kapitoly rezortu práce o 30,7 mil. eur. Z toho na rodičovský príspevok by malo smerovať 9,9 mil. eur a na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnanosti bezmála 20,8 mil. eur.
Z rozpravy k návrhu rozpočtu vzišli tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých uspel jediný. A to návrh koaličných poslancov za Smer-SD Juraja Blanára a Ladislava Kamenického. Týmto pozmeňujúcim návrhom získal rezort zdravotníctva dodatočných 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore. Naopak, s podobným pozmeňujúcim návrhom vytvoriť 50-miliónové rezervy na krytie prípadného negatívneho vývoja, ale v rezortoch obrany a školstva, neuspeli poslanci za SaS. Rovnako dostatok hlasov nezískal ani pozmeňujúci návrh skupiny poslankýň za OĽaNO na dofinancovanie sociálnych služieb o takmer 34 mil. eur.