RÍM 27. apríla (WEBNOVINY) – Pápež František v nedeľu vyhlásil pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII. za svätých. Pontifik prečítal formálne vyhlásenie o kanonizácii oboch zosnulých pápežov. Stalo sa tak po tom, ako súčasný pápež minulý rok uznal poľskému rodákovi druhý zázrak.
Rovnakej pocty ako niekdajšiemu populárnemu pontifikovi, ktorý viedol katolícku cirkev od roku 1978 až do smrti v roku 2005, sa dostane aj pápežovi Jánovi XXIII. Ten stál na čele katolíckej cirkvi v rokoch 1958 až 1963 a zvolal Druhý vatikánsky koncil. Kanonizovaný sa stane aj napriek tomu, že mu od jeho smrti bol priznaný len jeden zázrak.
Uznali zázraky
Svedkom historického okamihu sa priamo na rímskom námestí stali státisíce ľudí z celého sveta. Dvojité vyhlásenie za svätých sa totiž považuje za symbolický pokus o zjednotenie cirkvi tradične rozdelenej na liberálov reprezentovaných Jánom XXIII. a konzervatívcov zastupovaných Jánom Pavlom II. Účasť na nedeľňajšej ceremónii na rímskom námestí svätého Petra prisľúbilo viac ako 40 štátnikov.
Jána Pavla II. blahorečili v máji 2011, teda len šesť rokov po jeho smrti, čo sa v histórii cirkvi stáva len výnimočne. Rozhodnutie blahorečiť bývalého poľského kardinála Karola Wojtylu potvrdili po tom, ako cirkev oficiálne uznala, že uskutočnil zázrak ako hlavnú podmienku toho, aby sa celý proces kanonizácie začal.
Bojovník proti komunizmu bude prvým vysväteným pápežom po 60 rokov. Pred ním sa svätým naposledy stal Pius X., hlava katolíckej cirkvi začiatkom 20. storočia, ktorý sa stal v poradí 80. kanonizovaným spomedzi celkovo 266 pápežov. Obdobnej pocty sa pred ním naposledy dostalo jeho menovcovi Piusovi V. v roku 1712.
Zúčastnil sa aj Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič sa v nedeľu zúčastnil na slávnostnom obrade svätorečenia blahoslavených pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. Kanonizačnému obradu na Námestí sv. Petra v Ríme bude predsedať Svätý Otec František. Na slávnosti bude prítomných približne 150 oficiálnych delegácií. Po skončení svätorečenia sa očakáva krátke zdvorilostné stretnutie pápeža Františka s vedúcimi delegácií na úrovni hláv štátov a predsedov vlád.
Svätorečenie sa začalo o 10:00. Slávnostnú omšu koncelebrovalo približne 150 kardinálov a tisíc biskupov. Prítomní sú aj zástupcovia iných náboženských denominácií. Očakáva sa veľký počet pravoslávnych veriacich a anglikánov aj židov a moslimov. Na slávnosti nechýbal ani emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý na post hlavy katolíckej cirkvi rezignoval vo februári minulého roka.
Mimoriadna slávnosť
V nedeľu ráno sa program na Svätopeterskom námestí začal o 9:00 modlitbou korunky Božieho milosrdenstva so spevom Zboru Rímskej diecézy a sláveniu predchádzal spev litánií ku všetkým svätým. K zboru Cappella Sistina sa pripojila Krakovská filharmónia a spevácky zbor z diecézy Bergamo. Sväté prijímanie bude na Námestí sv. Petra a na Via della Conciliazione rozdávať 870 kňazov.
Slávenie sa začalo samotným obradom svätorečenia, trojitou žiadosťou prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata adresovanou pápežovi. Nasledovala slávnostná formula, ktorú predniesol pápež na potvrdenie návrhu, aby si univerzálna Cirkev uctila nových svätých. Po kanonizačnej formule boli prezentované relikvie nových svätcov. Ostatky Jána XXIII. poniesli niektorí z jeho príbuzenstva spolu s primátorom mesta Bergamo a predsedom Nadácie pápeža Jána XXIII. V prípade Jána Pavla II. to boli dve ženy.
Po vďakyvzdaní eucharistické slávenie pokračovalo spevom Glória. Evanjelium bolo prednesené v gréčtine a latinčine. Mesto Rím pripravilo pre slávnosť 14 veľkoplošných obrazoviek. Sú v blízkosti Vatikánu, ďalšie pri pešej zóne a v záhradách Anjelského hradu, na námestí Navona pre poľských pútnikov a pred Bazilikou Santa Maria Maggiore. Pre frankofónnych pútnikov bol pripravený prenos na námestí Farnese.
Na svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII. prišli do Ríma aj skupiny Slovákov. Rodina od Nových Zámkov prišla na slávnosť autom už v piatok.
Od večera boli však vo Večnom meste. „Aby sme sa dostali na námestie, zostali sme od polnoci stáť na ulici v blízkosti Svätopeterského námestia. Spať sa nedalo, prichádzali davy ľudí. Aj keď na námestie púšťali až ráno, už v noci boli ulice okolo námestia plné,“ povedala vysokoškoláčka Lucia.
Skupinu pútnikov, ktorý prišli zo Slovenska v troch autobusoch, viedol katolícky kňaz Pavol Gajdoš. Podľa neho obaja noví svätci, teda nielen Ján Pavol II., ale aj Ján XXIII. dokázali spájať ľudí a toho dôkazom sú aj dnešné davy ľudí vo Vatikáne.
Pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Guiseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v podhorskej dedinke Sotto il Monte neďaleko Bergama na severe Talianska ako štvrtý z 12 detí. Po skončení štúdií v seminári v Ríme sa stal v roku 1904 kňazom a neskôr tajomníkom bergamského biskupa Giacoma Radini-Tedeschiho, v tom čase tiež prednášal patristiku, cirkevné dejiny a apologetiku.
Počas prvej svetovej vojny slúžil na fronte ako zdravotník a neskôr kaplán vo vojenskej nemocnici. V roku 1925 bol vysvätený za biskupa a pápež Pius XI. ho vymenoval za apoštolského vizitátora v Sofii v Bulharsku. Tam strávil 10 rokov. V roku 1935 bol vyslaný do Turecka, no po začatí II. svetovej vojny ho Svätá stolica preložila do Grécka. Tam sa snažil zachraňovať životy Židov pred odvlečením do koncentračných táborov. Zo svojho apoštolského splnomocnenia im udeľoval víza, aby mohli utiecť z krajiny.
Dobrý pastier
Koncom roka 1944 bol vyslaný do Francúzska ako apoštolský nuncius. Pápež Pius XII. ho v roku 1953 vymenoval za benátskeho kardinála. O päť rokov neskôr pápež Pius XII. zomrel a 28. októbra 1958 za nového Petrovho nástupcu konkláve zvolilo kardinála Roncalliho, ktorý si vybral meno Ján XXIII. Nový pápež si počas svojho pontifikátu získal povesť autentického „dobrého pastiera.“ Prekvapoval jednoduchosťou, chodieval do rôznych dobročinných ústavov, navštevoval chorých a väzňov.
Tri mesiace po svojom zvolení do úradu rímskeho biskupa oznámil kardinálom svoje rozhodnutie zvolať v Ríme synodu a všeobecný koncil. 11. septembra 1962 sa začalo slávnostné zasadanie II. vatikánskeho koncilu, na ktorom sa zúčastnilo takmer 2700 cirkevných predstaviteľov z celého sveta. Novinkou bolo aj pozvanie predstaviteľov iných kresťanských cirkví, ktorí sa na koncile zúčastnili ako čestní hostia. Ján XXIII. sa zúčastnil len na prvom zasadnutí koncilu, ktoré trvalo do 8. decembra 1962. Zomrel 3. júna 1963.
Pacem in terris
Ján XXIII. počas svojho päťročného pontifikátu vydal osem pápežských encyklík. Najznámejšou je encyklika Pacem in terris, ktorá je výzvou na mier a dialóg medzi katolíkmi a všetkými veriacimi i neveriacimi. Okrem toho bola prvým pápežským dokumentom adresovaným „všetkým ľuďom dobrej vôle“, teda aj nekatolíkom a nekresťanom. Podstatou jej posolstva je odmietnutie zbrojenia, ktoré bolo počas studenej vojny veľkou hrozbou pre mier a zdrojom nepokojov vo svete.
Názov tejto encykliky bol zneužitý v roku 1971 v Československu na založené hnutia Pacem in terris. Komunistická vláda chcela pomenovaním hnutia podľa názvu pápežskej encykliky ľahšie získať kňazov pre svoje ciele. Účasť v hnutí neskôr pápež Ján Pavol II. dekrétom Quidam episcopi kňazom zakázal. Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil a následne bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv. Petra do hornej časti baziliky, kde je doteraz vystavené k verejnej úcte.
Karol Józef Wojtyla, od svojho zvolenia za pápeža v októbri 1978 známy ako Ján Pavol II., sa narodil 18. mája 1920 v poľskej obci Wadovice asi 50 km od Krakova. Bol najmladším z troch detí Karola Wojtylu a Emílie rod. Kaczorowvskej.
Dlhý pontifikát
V roku 1942 pocítil povolanie ku kňazstvu a začal navštevovať kurzy v tajnom seminári v Krakove. Za kňaza ho vysvätili 1. novembra 1946. Pápež Pius XII. ho 4. júla 1958 vymenoval za pomocného biskupa do Krakova a titulárneho biskupa v Ombi. Biskupskú konsekráciu prijal 28. septembra 1958 v krakovskej katedrále. Pápež Pavol VI. ho 13. januára 1964 menoval za krakovského arcibiskupa a 25. júna 1967 ho prijal do zboru kardinálov: určil mu titulárny kostol Sv. Cesareo in Palatio. Kardináli ho zvolili za pápeža 16. októbra 1978. Prijal meno Ján Pavol II., 22. októbra bol slávnostne inaugurovaný do služby ako 263. nástupca svätého apoštola Petra.
Jeho pontifikát bol jedným z najdlhších v histórii – trval takmer 27 rokov. Pápežský úrad vykonával s neúnavným misijným duchom, poháňaný pastoračnou starostlivosťou o všetky cirkvi a zmyslom pre otvorenosť a lásku pre celú ľudskú rodinu. Absolvoval 104 pastoračných návštev mimo Talianska a ďalších 146 v Taliansku. Na Slovensko prišiel trikrát (v roku 1990, 1995 a 2003). Pre lásku k mladým začal tradíciu Svetových dní mládeže. Počas svojho pontifikátu ich absolvoval 19 a sprostredkoval tak stretnutia miliónom mladých ľudí z celého sveta.
Dialóg s inými náboženstvami
Jeho starostlivosť o rodiny sa mimoriadnym spôsobom prejavila na Svetových stretnutiach rodín, ktoré začal v roku 1994. Ján Pavol II. úspešne pokročil v dialógu so Židmi a so zástupcami iných náboženstiev, s ktorými sa viackrát stretol na modlitbových stretnutiach za mier, najmä v Assisi. Ján Pavol II. dal nový impulz pre blahorečenia a svätorečenia, aby poskytol príklad svätosti a túžby po raste mnohým ľuďom našich čias. Viedol 147 slávností blahorečenia, pri ktorých vyhlásil 1 338 nových blahoslavených a 51 kanonizácií, pri ktorých svätorečil 482 ľudí. Výrazne rozšíril rady kardinálskeho kolégia. Kreoval 231 kardinálov.
Medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vydal, patrí 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií a 45 apoštolských listov. Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 vo Veľkonočnej Oktáve a v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva. Od toho večera až do pohrebu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla, prišli sa s ním rozlúčiť do Ríma viac ako tri milióny pútnikov. Niektorí z nich čakali viac ako 24 hodín, aby mohli vstúpiť do Baziliky sv. Petra. Pápež Ján Pavol II. bol vyhlásený za blahoslaveného 1. mája 2011 pápežom Benediktom XVI.
Životopisy boli spracované podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska.
