Roger Federer
Roger Federer životopis
Roger Federer sa narodil dňa 8. augusta 1981 ( vek 37 rokov) v Bazileji vo Švajčiarsku. Matka Lynette rodená Durandová pochádza z Johannesburgu v Južnej Afrike, jej predkovia boli Holanďania a francúzski hugenoti. Bývalá športovkyňa sa s Federerovým otcom Robertom, Švajčiarom pochádzajúcim s Bernecku, stretla počas jeho služobnej cesty v Južnej Afrike. Obaja sú zamestnaní vo farmaceutickej spoločnosti Ciba-Geigy. S rodinou vyrastal v prostredí severošvajčiarskych obcí Birsfelden, Riehen a Münchenstein v pohraničí s Francúzskom a Nemeckom.
Federer má staršiu sestru Dianu, ktorá sa narodila v roku 1979 a pracuje vo Švajčiarsku ako zdravotná sestra. Zaujímavosťou je, že rovnako ako jej brat, je matkou dvojičiek.
Zaujímavosti
Federerovým hlavným jazykom je nemčina, ale plynule hovorí aj francúzsky a anglicky – organizuje tlačové konferencie vo všetkých troch jazykoch. Federer má dve občianstva – juhoafrické a švajčiarske.
Fenomenálny tenista vo voľnom čase hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž a lyžuje. Je vychovávaný v duchu rímskokatolíckej viery. Počas turnaja Rome Masters 2006 vykonal audienciu u pápeža Benedikta XVI.
Rovnako ako iní švajčiarski muži mal absolvovať povinnú základnú vojenskú službu v armáde. V roku 2003 bol však od tejto povinnosti oslobodený, keď sa sťažoval na dlhotrvajúce problémy s chrbticou. Namiesto toho slúžil v civilnej službe a ako náhrada bolo požadované, aby odviedol 3 % zdaniteľného príjmu.
V tom istom roku v decembri založil spolu s matkou Roger Federer Foundation, ktorej cieľom je pomáhať deťom najmä v Južnej Afrike. V roku 2005 vydražil raketu, s ktorou vyhral US Open. Výťažok z predaja smeroval osobám zasiahnutým ničivým hurikánom Katrina.
Ďalším šľachetným gestom bola jeho výzva, aby aj ostatní tenisti podporili ľudí postihnutých touto katastrofou.
Od detstva je fanúšikom futbalového klubu FC Basel a národného futbalového tímu. V mladosti vystriedal veľa športov. Okrem iného sa venoval aj bedmintonu a basketbalu. Vďaka týmto športom si rozvíjal koordináciu oka a motoriky, periférneho videnia a tiež zlepšil flexibilitu – pri tenisových úderoch inak pevného zápästia, ktoré neskôr využíval pri niektorých svojich „zázračných úderoch“.
Federer sa netajil ani tým, že je vášnivým hráčom kriketu. Dvakrát sa stretol s indickým hráčom Sačinom Tendulkarom, považovaným za jedného z najlepších kriketistov všetkých čias. Počas svojej profesionálnej kariéry sa jeho priateľom stal americký hráč golfu Tiger Woods, považovaný za jedného z najlepších hráčov golfu vôbec. Federerovými tenisovými vzormi bol Boris Becker a Stefan Edberg.
Roger Federer a jeho profesionálna kariéra
Jeden z najlepších tenistov sveta začal hrať tento šport už v šiestich rokoch. Až do dvanástich rokov hral súbežne s tenisom tiež futbal, neskôr sa rozhodol pre tenis. V štrnástich rokoch sa stal tenisovým šampiónom Švajčiarska a bol vybraný, aby trénoval v Swiss National Tennis Center v Ecublens.
Tri roky ( 1996 – 1998) pôsobil na juniorskom okruhu. Počas tohto obdobia má na konte deväťdesiatjeden hlavných zápasov v dvojhre a päťdesiatdeväť v štvorhre.
Rogerovým debutom grandslamovej kariéry sa stal Australian Open 1998, keď mal šestnásť rokov. Počas dvojhry sa mu podarilo prebojovať do semifinále, kde ho vyradil Švéd A ndreas Vinciguerra. Na parížskom French Open 1998 ho hneď v úvodnom kole vyradil Čech Jaroslav Levinsky 4–6, 7–5 a 7–9. Dovtedy najlepší grandslamový výsledok dosiahol vo Wimbledone 1998, kde získal „double“ – dva tituly.
K piatim turnajovým víťazstvám z juniorskej dvojhry patrí tiež trofej na floridskom Orange Bowlu 1998 kategórie osemnásťročných v Key Biscayne, keď vo finále zdolal Argentínčana Guillerma Coriu. Tento zápas hraný 20. decembra 1998 bol posledným v jeho juniorskej kariére.
V roku 1999 sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii ( skončil na 95. mieste).
V grandslamovej štvorhre debutoval vo Wimbledone 1999, kde spolu s Austrálčanom Lleytonom Hewittom došli do osemfinále. V ňom nestačili na favorizovaný pár Björkman a Rafter.
Rok 2000 znamenal účasťou vo finále v Bazileji a Marseille potvrdenie vkladaných nádejí v Rogera. Počas turnaja na olympiáde v Sydney napriek veľkému boju o bronzovú medailu nestačil na Francúza Di Pasquala a skončil teda na štvrtom mieste.
V apríli 2000 sa tenista rozhodol opustiť švajčiarsky klub Swiss Tennis a následne sa jeho novým osobným trénerom stal Švéd Peter Lundgren, ktorý s hráčom spolupracoval až do konca sezóny 2003. Kondičným koučom bol Pierre Paganini.
V roku 2001 nasledovalo definitívne umiestnenie vo svetovej špičke, prvé víťazstvo na okruhu ATP v Miláne a vynikajúci turnaj vo Wimbledone, kde ukončil wimbledonskú nadvládu (31 neprerušených víťazstiev vo Wimbledone) Petea Samprasa, keď ho zdolal v päťsetovom zápase.
Do profesionálnej sezóny vkročil januárovým finále sydneyského turnaja Adidas International, na ktorom zdolal argentínskeho hráča Juana Ignacia Chelu ( 6–4, 6–7 a 6–4). Rok 2002 nebol pre neho až tak úspešný, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Podarilo sa mu prebojovať do prvého finále ATP Masters Series na Miami Masters, kde však prehral s Andre Agassim.
Dva halové tituly v štvorhre získal spolu s Bielorusom Mirným. Najskôr sa im podarilo zvíťaziť vo februári na turnaji Rotterdam Open, kde prvýkrát na okruhu ATP obhájil titul. Do finále sa prebojoval aj nasledujúci rok 2003, ale hetrik nezískal. Druhý triumf potom vybojoval na októbrom Kremlin Cupu prebiehajúcom v Moskve.
Federer druhýkrát za švajčiarsky tím nastúpil do Hopmanovho pohára, kde spolu so životnou i tímovou partnerkou Mirkou Vavrincovou nepostúpil zo základnej skupiny.
Vyhral však dvojhry Davisovho pohára proti bývalým ruským svetovým jednotkám Maratovi Safinovi a Jevgeniji Kafelnikovi. Napriek tomu, že vo Wimbledone, US Open i French Open vypadol v úvodných kolách, zakončil rok ako šiesty v ATP Champions Race a kvalifikoval sa tak na záverečný Masters Cup. Tam v semifinále prehral s Lleytonom Hewittom po vyrovnanom zápase 5–7, 7–5 a 5–7.
V auguste 2002 prišiel o svojho trénera Petra Cartera, ktorý tragicky zahynul pri automobilovej nehode.
Sezónu zakončil skvelým umiestnením na rebríčku ATP. Prvýkrát sa dostal medzi elitnú svetovú desiatku, keď sa umiestnil na šiestej pozícii. V štvorhre skončil na 25. priečke.
V roku 2003 po prvý raz zdvihol nad hlavu víťaznú trofej Wimbledonu a dňa 6. júla 2003 sa zapísal do histórie ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 – 6 (5), 6 – 2, 7 – 6 (3).
V tom istom roku získal tiež víťazstvo v zlatej sérii, kde vyhral najskôr v januári na arabskom Dubaj Tennis Championships, keď si poradil s českým tenistom Jiřím Novákom. Druhú trofej si odniesol z viedenského CA-TennisTrophy, kde vo finále zdolal Španiela Carlosa Moyu 6–3, 6–3 a 6–3.
Vynikajúci životný výsledok sa mu podaril aj v Davisovom pohári, kde postúpil do semifinále Svetovej skupiny, keď ako švajčiarska jednotka doviedol tím k výhram v prvom kole nad Holandskom (3:2) vo štvrťfinále s Francúzskom (3:2).
V semifinále však Švajčiarsko vyradila Austrália opäť po výsledku 2:3. Dvojhru v Melbourne Parku proti Philippoussisovi vyhral bez straty setu. Následne spolu s Rossetom neuspeli v štvorhre a prvú singlovú porážku v prebiehajúcom ročníku utrpel od Hewitta, ktorý ho zdolal v tejto súťaži druhýkrát.
Poslednú trofej sezóny získal na Turnaji majstrov , keď na neho záverečnom stretnutí nestačil skúsený Američan Andre Agassi po setoch 6–3, 6–0 a 6–4. Rok zakončil na 2. pozícii rebríčka ATP za Roddickom .
Rok 2004 bol začiatkom jeho dominancie v mužskom tenise. Fenomenálny tenista získal víťazstvo Australian Open, ale tým jeho triumfy neskončili . Už druhého februára sa stal po prvý raz svetovou jednotkou na rebríčku ATP.
Vo finále úvodného melbournského grandslamu porazil Marata Safina 7–6, 6–4 a 6–2. Ďalšie štyri a pol roka zotrval na pozícii lídra klasifikácie a vytvoril tak absolútny tenisový rekord v dĺžke trvania 237 týždňov na prvom mieste bez prerušenia. Podarilo sa mu obhájiť aj titul vo Wimbledone, kde zvíťazil nad Andy Roddickom 4–6, 7–5, 7–6, 6–4. Bodoval aj na US Open, kde v rozhodujúcom duely o titul porazil Lleytona Hewitta 6–0, 7–6 a 6–0. Od roku 1988 sa tak stal prvým tenistom, ktorý ovládol tri zo štyroch Grand Slamov v jedinej sezóne. Naposledy pred ním sa tento výkon podaril švédskemu tenistovi Matsovi Wilanderovi.
Rok zakončil druhým víťazstvom v poradí na Masters Cupu v Houstone. Za rok vyhral 74 zápasov, len 6 prehral, celkom dosiahol 11 titulov. Získal ocenenie ITF Tennis World Champion a Laureus World Sportsman of the Year, kde porazil hviezdy ako Valentino Rossi, Michael Phelps, Lance Armstrong či Michael Schumacher. Počas tejto veľmi úspešnej sezóny nemal trénera. S predchádzajúcim koučom – švédskym trénerom Petrom Lundgrenom sa rozišiel koncom roka 2003. Až v roku 2005 angažoval na polovičný úväzok bývalého austrálskeho tenistu Tonyho Rocheho, aby mu pomohol zdokonaliť sa najmä v hre na antuke.
V roku 2005 mu podarilo obhájiť dva Grand Slamy dva Grand Slamy. Vo finále Wimbledonu vyhral nad Andym Roddickom 6–2, 7–6, 6–4. Druhý titul si vybojoval v duely na US Open, kde bol lepší ako ostrieľaný hráč tenisu Andre Agassi 6–3, 2–6, 7–6 a 6–1. Ďalšie turnaje veľkej štvorky však nevyhral. Vypadol v semifinále potom, čo ho na Australian Open zdolal Rus Marat Safin a na French Open ho stopol Španiel Rafael Nadal.
Viac sa mu darilo v sérii Masters, kde získal štyri turnajové víťazstvá, a to jedno na Hamburg Masters a tri na Indian Wells Masters, Miami Masters a Cincinnati Masters. Stal sa tak prvým tenistom, ktorý za jeden rok dokázal vybojovať štyri tituly Masters.
Na rebríčku ATP sa mu podarilo udržať prvenstvo.
Rok 2006 bol najlepším rokom Federerovej kariéry a dokázali ho poraziť len dvaja hráči – Rafael Nadal a Andy Murray. Úspešný rok začal víťazstvom na Australian Open , kde zdolal Marcosa Baghdatisa 5–7, 7–5, 6–0, 6–2 a následne obhájil ďalšie dve víťazstvá. Prvé z nich vo Wimbledone po finálovej výhre nad španielskym hráčom Rafaelom Nadalom 6–0, 7–6, 6–7, 6–3 a druhé na newyorskom US Open, kde porazil Američana Andyho Roddicka 6–2, 4–6, 7–5 a 6–1. Čistý grandslam mu unikol prehraným finále antukového French Open, kde ho zdolal Nadal.
Počas sedemnástich odohratých turnajov na okruhu ATP sa na všetkých prebojoval až do finále, s výnimkou Cincinnati Masters, a dvanásťkrát z bojov o titul odišiel ako víťaz.
Federer v roku 2006 už po tretíkrát získal titul majstra sveta ITF, najlepšieho hráča okruhu ATP a druhý raz dostal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca sveta.
V roku 2007 opäť obhájil prvé miesto na Australian Open, keď vo finále porazil Argentínčana Fernanda Gonzáleza 7 – 6, 6 – 4, 6 – 4. Víťazstvo si odniesol aj z Wimbledonu, kde vyhral rozhodujúci turnaj znova nad Rafaelom Nadalom 7–6, 4–6, 7–6, 2–6, 6–2 a svoj štvrtý kariérny titul na newyorskom US Open získal vďaka výhre nad Srbom Novakom Djokovićom, ktorý dopadol 7–6, 7–6 a 6–4.
Aj v tomto roku mu unikol čistý Grand Slam prehrou vo finále antukového French Open, kde ho zase zdolal Nadal ( 3–6, 6–4, 3–6 a 4–6).
V sérii Masters sa päťkrát prebojoval do finále a získal dva triumfy. V kategorii ATP International Series Gold ovládol udalosť v Dubaji a konečne na turnajoch ATP International Series vybojoval ďalšiu obhajobu z bazilejského Swiss Indoors.
Na rebríčku ATP opäť po celý rok neopustil pozíciu svetovej jednotky. Za ním skončil Rafael Nadal. Po druhýkrát bol vyhlásený majstrom sveta ITF, najlepším hráčom okruhu ATP a po tretíkrát za sebou získal cenu Laureus pre najlepšieho športovca sveta.
Na finančných odmenách zarobil 10 130 620 dolárov, čo je najväčší peňažný zisk z turnajov počas jedného kalendárneho roka.
V tomto roku mu bola udelená významná pocta. Jeho portrét vyšiel na švajčiarskej poštovej známke, pri čom tejto pocty sa dočkal ako prvý ešte stále žijúci človek v krajine.
V roku 2008 sa mu darilo už menej, dokázal vyhrať iba jeden Grand Slam a tým stratil pozíciu svetovej jednotky. Jeho šnúru desiatich grandslamových finále ukončil v semifinále Australian Open v Melbourne Novak Djoković. Týmto rekordom sa však zapísal do historických štatistík mužského tenisu.
O víťazstvo vo Wimbledone ho pripravil Nadal po dramatickom finálovom zápase 6 – 4, 6 – 4, 6 – 7, 6 – 7, 11 – 9. Prvý Grand Slam v sezóne si vybojoval na US Open, keď zvíťazil nad Andym Murrayom 6 – 2, 7 – 5, 6 – 2.
Aj napriek menej úspešnému roku sa stal po štvrtý raz za sebou najlepším športovcom sveta.
Ani v roku 2009 ho jeho odveký rival Rafael Nadal nenechal vyhrať Australian Open. Zápas skončil tesným výsledkom 5:7 6:3 6:7 (3) 6:3 2:6. Viac sa mu darilo vo francúzskom French Open, kde porazil Švéda Robina Söderlinga 6–4, 7–6, 7–6 a skompletizoval tak ako šiesty hráč tenisu histórie kariérny Grand Slam – víťazstvo zo všetkých štyroch majorov a vyrovnal rekord Peta Samprasa.
Po dvoch rokoch znovu zvíťazil vo Wimbledone, keď vo finále porazil amerického hráča Andyho Roddicka v piatich setoch 5–7, 7–6, 7–6, 3–6 a 16–14.
V sérii Masters zvíťazil na Madrid Open, kde zdolal Nadala a na Cincinnati Masters si poradil so srbským hráčom Novakom Djokovićom.
Po piaty raz v kariére získal titul majstra sveta ITF a tiež bol najlepším hráčom okruhu ATP.
V roku 2010 dokázal dobyť jediný grandslamový titul, a to víťazstvo na Australian Open. Vo finálovom zápase vyhral nad Škótom Andym Murraym. Federer týmto víťazstvom zvýšil tenisový rekord na šestnásť grandslamových titulov. Víťazstvo vo Wimbledone nezískal vďaka českému tenistovi Tomášovi Berdychovi a prišiel aj o post svetovej jednotky.
V kategórii Masters sa zúčastnil štyroch finálových stretnutí, ale vyhral len v jednom. A to po štvrtý raz v kariére zvíťazil na Cincinnati Masters, keď si v poslednom turnaji poradil s Američanom Mardym Fisheom. Sedemnástym víťazstvom na Masters vyrovnal Agassiho výkon a touto 63. trofejou kariéry zaostával o jednu turnajovú výhru za Borgom a Samprasom.
Na záverečnom Turnaji majstrov skončil na prvom mieste po piaty raz vo svojej kariére, keď vo finále zdolal Španiela Rafaela Nadala 6–3, 3–6 a 6–1.
V roku 2011 po prvý raz od roku 2002 nevyhral žiadny Grand Slam . Na Australian Open sa mu podarilo vyrovnať osemfinálovou výhrou nad Španielom Tommom Robredom rekord Jimmyho Connorse v počte 27 štvrťfinálových turnajov na Grand Slamu bez prerušenia. No hlavný titul nezískal a porazila ho nová svetová jednotka, Srb Novak Djoković.
Bodovať sa mu podarilo na antukovom French Open, kde v semifinále ukončil štyridsaťtrizápasovú šnúru Djokovića bez prehry. No z boja o titul ho vyradil Rafael Nadal.
Nedarilo sa mu ani vo Wimbledone. Vyradil ho vo štvrťfinále francúzsky tenista Jo-Wilfried Tsonga, ktorý bol devätnástym hráčom sveta.
Federer ani na US Open nedokázal premeniť dva mečbaly vo výhru. V semifinále ho stopol Novak Djoković, keď rozhodujúce dejstvo vyznelo v prospech Srba pomerom 7–5.
Na Turnaji majstrov konečne prišiel úspech. Vyhral všetky zápasy základnej skupiny a vo finále porazil J. W. Tsongu 6-3 6-7 6-3 a stal sa v tridsiatich rokoch najstarším víťazom tohto podujatia a jediným, ktorý ho dokázal vyhrať šesťkrát. Súčasne tiež dotiahol na Lendlov rekord v absolútnom počte 39 víťazných stretnutí na Turnaji majstrov.
Vďaka tomuto víťazstvu sa posunul zo štvrtej pozície rebríčka na ATP o jednom miesto.
Rok 2012 Federerovi priniesol viac úspechov, a to napriek bolestiam chrbtice, ktoré ho v tomto roku začali trápiť. Podarilo sa mu zvíťaziť vo Wimbledone, a to už po siedmykrát, čím zdolal rekord Američana Peta Samprasa.
Federer sa stal tiež druhým mužským tenistom histórie po Williamovi Renshawovi, ktorý sa dostal do ôsmeho finále Wimbledonu, kde na neho nestačil škótsky hráč Andy Murray pomerom 4–6, 7–5, 6–3 a 6–4.
Bol to zároveň jeho sedemnásty titul, čím vytvoril nový historický rekord v mužskom tenise. Zároveň bol tiež najstarším finalistom Wimbledonu od roku 1984, keď do finálového turnaja postúpil Jimmy Connors, a najstarším víťazom od titulu Arthura Asha v roku 1975. Získané body ho dostali do vedenia rebríčka ATP.
Na olympijských hrách v Londýne v mužskej dvojhre získal striebro, keď nestačil na Andyho Murraya a prehral hladko v 3 setoch 2–6, 1–6 a 4–6. Ešte predtým sa mu podarilo zapísať opäť do dejín, tentoraz trochu v odlišnom smere. V olympijskom semifinále sa stretol s Argentínčanom Juanom Martínom del Potrom a ich vzájomný boj o víťazstvo trval štyri hodiny a dvadsaťšesť minút. Toto rekordné dlhé stretnutie sa zapísalo do olympijskej histórie. Federer nakoniec argentínskeho hráča porazil na sety 3-6, 7-6, (5), 19-1.
Obhájiť zlato z olympiády v Pekingu v roku 2008 v štvorhre, ktoré získal spolu so Stanom Wawrinkom, sa im nepodarilo. Z boja ich v druhom kole vyradili Izraelčania Jonatan Erlich a Andy Ram.
Čo sa týka série Masters, tam sa mu podarilo dobyť tri víťazstvá. Ako prvý tenista vôbec vyhral na modrej antuke v španielskom Mutua Madrileña Madrid Open , kde si vo finálovom turnaji poradil s Tomášom Berdychom a tým dobehol Nadala s jeho dvadsiatimi víťazstvami v Masters, počítaných od roku 1990.
Ďalšie dve trofeje si odniesol z Indian Wells Masters a v auguste triumfoval na Cincinnati Masters.
V roku 2012 získal víťazstvo aj na arabskom turnaji Dubai Tennis Championships.
Čo sa týka výsledkov, najhoršia sezóna od roku 2001 Federera ešte len čakala. Rok 2013 mu priniesol len jediný titul. Konkrétne išlo o turnaj Gerry Weber Open po finálovej výhre nad Michailom Južným. Týmto víťazstvom si z dvojhry pripísal 77. kariérnu a zaradil sa na 3. miesto štatistík otvorenej éry po boku Američana Johna McEnroea.
Najďalej sa prebojoval na French Open, kde sa dostal do štvrťfinále. Tam jeho cestu za víťazstvom stopol Jo-Wilfried Tsonga. Na wimbledonskom trávniku sa veľmi neohrial a išlo tak o jeho najkratšie pôsobenie v tomto turnaji. Hneď v druhom kole bol vyradený Ukrajincom Sergijom Stachovským z druhej svetovej stovky.
Keďže si nezahral žiadne finále na turnajoch veľkej štvorky, strata bodov spôsobila, že klesol v rebríčku ATP na siedme miesto. Jednalo sa o najhoršie postavenie za posledných jedenásť rokov jeho kariéry.
Ani na Turnaji majstrov nezvíťazil a v ceste za úspechom ho zastavil jeho najväčší rival a svetová jednotka Rafael Nadal. Na halovom Swiss Indoors v rodnom Bazileji ho zase pre zmenu stopol Argentínec Juan Martín del Potro. Na konci sezóny obsadil šieste miesto.
Sezóna 2014 po prvý raz vo Federerovej kariére začala účasťou na Brisbane International. Súťaž dvojhry vyhral nad Francúzom Jérémym Chardym. Vo finále ho však vyradil bývalý prvý hráč rebríčka Lleyton Hewitt.
Svojou päťdesiatou siedmou grandslamovou účasťou na Australian Open, kde vstupoval z pozície šiesteho nasadeného hráča, vytvoril nový tenisový rekord. No skončil v semifinále, kde ho vyradil Rafael Nadal. Nedarilo sa mu ani na tráve vo Wimbledone. Nedokázal si totiž poradiť vo finále s Djokovićom.
Recept na srbského hráča však našiel počas turnajov na Dubai Duty Free Tennis Championships. V semifinále Novaka Djokovića porazil, čím zvýšil vzájomný pomer výhier a prehier na 17–15. Vo finále zdolal Tomáša Berdycha v troch setoch a získal tak celkovo šiestu dubajskú trofej.
Federer vybojoval 78. titul na okruhu ATP a víťazstvom v štrnástej sezóne bez prestávky tiež vyrovnal rekord Ivana Lendla.
V turnajoch zo série Masters triumfoval opäť na Western & Southern Open. Vo finále si poradil s Davidom Ferrerom. Rekordný počet titulov zo Cincinnati Masters tak navýšil na šesť.
Vďaka víťazstvu v druhom kole nad Kanaďanom Vaskom Pospisilom sa stal prvým tenistom, ktorý vybojoval 300 výhier zo série Masters. Ďalšie v poradí štvrté víťazstvo v roku si odniesol z finále Shanghai Masters, kde porazil Francúza Gillesa Simona vo finále Shanghai Masters. Išlo o jeho prvú výhru na čínskej pôde od roku 2007 a dvadsiate tretie turnajové víťazstvo zo série Masters.
Svoj šiesty titul na Swiss Indoors si odniesol vďaka výhre nad Belgičanom Davidom Goffinom.
Svojou trinástou účasťou na Turnaji majstrov vytvoril nový rekord. Avšak pred záverečným stretnutím s Djokovićom odstúpil pre problémy s chrbticou.
Napriek tomu sa mu o pár dní podarilo získať spolu s daviscupovým švajčiarskym tímom víťazstvo. Po prvý raz v histórii tak Švajčiari vybojovali Davisov pohár.
Sezónu 2015 začal skvele, a to finálovým víťazstvom nad kanadským tenistom čiernohorského pôvodu Milosom Raonicom na Brisbane International. Toto stretnutie znamenalo tisícu výhru v profesionálnom tenise ( rovnako ako Connors a Lendl ), a súčasne sa stal prvým mužom otvorenej éry, ktorý vyhral trofej v pätnástich sezónach za sebou.
Na Istanbule Open sa preň Turecko stalo devätnástym štátom, v ktorom získal titul po finálovej výhre nad Uruguajcom Pablom Cuevasom. Na Australian Open sa mu však nedarilo. Vypadol už v treťom kole, a to po prvý raz po štrnástich rokoch.
Podarilo sa mu opäť dobyť víťazstvo na Dubai Tennis Championships, kde si pripísal siedmu trofej. Vo Wimbledone sa stal vo svojich 33 rokoch najstarším hráčom, ktorý postúpil do rekordného desiateho finále od roku 1974 (vtedy to bol 39-ročný Ken Rosewall). Stopku na ceste za víťazstvom mu opäť dal Srb Djoković.
Na Cincinnati Masters sa mu podarilo po siedmykrát zvíťaziť. Vo finále tentoraz porazil Djokovića on. Podarilo sa mu konečne nájsť aj spôsob, ako po troch rokoch a pol zdolať Rafaela Nadala. Stalo sa tak na finále Swiss Indoors vo svojej dvanástej sezóne za sebou .
Na konci sezóny sa umiestnil na treťom mieste rebríčku ATP (rovnako ako v roku 2011).
V roku 2016 mu Kanaďan Milos Raonic oplatil finálovú prehru na Brisbane International, takže sa mu minuloročný titul obhájiť nepodarilo. Neuspel ani na Australian Open, kde nedokázal opäť zlomiť vtedajšiu svetovú jednotku Novaka Djokovića.
Kvôli zraneniu kolena, ktoré si Federer privodil doma počas napúšťania vane svojim deťom, sa nemohol aspoň mesiac zúčastniť žiadnych turnajov.
Ešte predtým, ako pre bolesť v kolene predčasne ukončil v júli sezónu, si zahral na trávnatom povrchu MercedesCupu, kde porazil v druhom kole Taylora Fritza, čím sa posunul na 2. miesto štatistík otvorenej éry v počte víťazných zápasov. Získal tak 1 072 výhru a tým prekonal Ivana Lendla. V semifinále ho však nepustil ďalej Rakúšan Dominic Thiem.
Počas účasti na tráve vo Wimbledone pokoril Roger Federer ďalší rekord. Tým, že vyhral nad chorvátskym tenistom Marinom Čiličom, si pripísal celkovo 307. víťazstvo na Grand Slame a prekonal historický rekord Martiny Navrátilovej v počte výhier a dorovnal na jedenásť účastí Connorsa v semifinále. Trofej však nezískal a skončil na rakete svetovej sedmičky Milosa Raonica.
Čas, ktorý venoval rekonvalescencii a teda predčasné ukončenie sezóny sa podpísalo aj na prepade v rámci svetového rebríčka ATP z 9. miesta na 16. priečku.
Napriek Federerovmu výpadku a zraneniu v minulej sezóne rok 2017 bol pre neho úspešný a Švajčiar sa vrátil na kurty vo veľkom štýle. Najskôr si zahral na Hopmanovom pohári, kde švajčiarski reprezentanti obsadili v základnej skupine druhé miesto.
Na Australian Open sa mu podarilo nájsť recept na svojho najväčšieho rivala Nadala a zvíťazil nad ním počas finálového zápasu za 217 minút 6:4, 3:6, 6:1, 3:6, 6:3. Federer získal tak svoj 18. titul na veľkej štvorke, premiérový od Wimbledonu 2012 a piaty na južnej pologuli po sezónach 2004, 2006, 2007 a 2010. V historickom prehľade na Majors vedie už o štyri trofeje pred Američanom Petom Samprasom
Jubilejnú deväťdesiatu trofej získal na BNP Paribas Open, kde vo finále po dvadsiate počas kariéry vyhral nad Stanom Wawrinkom. Svoj tretí titul v kariére si odniesol aj z Miami Open, keď záverečnom stretnutí porazil Rafaela Nadala.
Z turnaja Gerry Weber Open si odniesol svoje deviate víťazstvo, čím je druhým hráčom open éry s týmto počtom titulov z jediného turnaja. Prvým sa stal Rafael Nadal.
Dňa 16. júla 2017 sa Federerovi podarilo vybojovať svoj rekordný 8. titul vo Wimbledone v britskej metropole a 19. veľký celkovo, čo je tiež historické maximum. Švajčiarsky tenista nasadený ako tretí zvíťazil nad chorvátskou sedmičkou podujatia Marinom Čiličom za 101 minút suverénne 6:3, 6:1, 6:4.
Prvý ročník Laver Cupu, ktorého bol zakladateľom sa odohral v pražskej O2 aréne. V európskom tíme vyhral tri zápasy a prispel k zisku trofeje nad výberom sveta 15-9. V rámci tohto projektu si po prvý raz v kariére zahral po boku svojho rivala Rafaela Nadala.
V októbri si zo Shanghai Rolex Masters v Šanghaj odviezol druhú trofej. V tridsiatich šiestich rokoch sa stal najstarším singlovým víťazom a finalistom série Masters. V roku 2017 získal už po ôsmykrát Swiss Indoors v rodnej Bazileji.
Na konci sezóny sa mu dostalo opäť prestížne športové ocenenie Laureus World Sports Awards za rok 2017. Federersi prevzal hneď dve ceny – pre Športovca roka a Návrat roka. Celkovo tak má v zbierke rekordných 6 ocenení (z nich 5 pre Športovca roka) od zrodu podujatia v roku 2000.
V roku 2018 sa mu nepodarilo vyhrať rekordný deviaty titul na Wimbledone, vo štvrťfinále podľahol turnajovej osmičke Juhoafričanovi Kevinovi Andersonovi 6:2, 7:6 (5), 5:7, 4:6. 11:13.. Za to úspech slávil na Australian Open. Švajčiarsky obhajca titulu nasadený ako druhý zvíťazil nad chorvátskou šestkou podujatia Marinom Čiličom za 183 minút 6:2, 6:7 (5), 6:3, 3:6, 6:1. Pripísal si tak svoj jubilejný dvadsiaty grandslamový titul a 6. vrcholnú trofej na južnej pologuli. V oboch prípadoch je to rekord. V tom prvom má náskok štyroch primátov pred Španielom Rafaelom Nadalom a v druhom sa oň delí s domácim Royom Emersonom a Srbom Novakom Djokovičom.
Svoj 98. turnajový titul v kariére a po Australian Open a Rotterdame tretí v tomto roku si vybojoval Federer v Stuttgarte, kde sa predstavil po 11-týždňovej prestávke, keď rovnako ako vlani vynechal celú hlavnú časť antukovej sezóny v Európe vrátane parížskeho vrcholu Roland Garros. Vo finále zdolal turnajovú sedmičku Kanaďana Milosa Raonica za 79 minút 6:4, 7:6 (3) a stal sa celkovým víťazom dvojhry na turnaji ATP World Tour 250 Mercedes Cup na tráve.
Uniklo mu aj víťazstvo dvojhry na podujatí prestížnej série ATP World Tour Masters 1000 Western Southern & Open na tvrdom povrchu v americkom Cincinnati, keď ho vo finále zdolal Djokovič nasadený ako desiaty za 84 minút 6:4, 6:4. Bol to 46. vzájomný zápas oboch odvekých rivalov, Djokovič si polepšil skóre na 24:22.
Tréneri:
– 1989 – 1994: Švajčiar Seppli Kacovsky
– 1994 – 2002: Austrálčan Peter Carter
– 2002 – 2003: Švéd Peter Lundgren
– 2005 – 2007: Austrálčan Tony Roche
– 2008 – 2008: Španiel José Higueras
– 2010 – 2013: Američan Paul Annacone
– 2014 – 2015: Švéd Stefan Edberg
– 2016 – trvá: Chorvát Ivan Ljubičič
Roger Federer na poste jednotky svetového rebríčka do roku 2018:
- februára 2004 – 17. augusta 2008 / 237 týždňov
- júla 2009 – 6. júna 2010 / 48 týždňov
- júla 2012 – 4. novembra 2012 /17 týždňov
- februára 2018 – 1. apríla 2018 / 6 týždňov
Spolu: 308 týždňov
Roger Federer rodina a deti
Dňa 11. apríla 2009 sa v Bazileji oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, bývalou švajčiarskou tenistkou slovenského pôvodu Miroslavou Vavrincovou, s ktorou sa zoznámil v roku 2000 na olympiáde v Sydney. Jeho manželka ukončila profesionálnu kariéru v roku 2002 pre opakujúce sa zranenie nohy.
Dňa 23. júla 2009 sa im narodili dvojičky – dcéry Charlene Riva a Mila Rose a 6. mája v roku 2014 dvojčatá Leo a Lennart.
Instagram – https://www.instagram.com/rogerfederer/
Švajčiarsky profesionálny tenista. V roku 2004 získal ocenenie najlepšieho tenistu na svete a stal sa prvým hráčom po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri zo štyroch možných Grand Slamov v jednej sezóne. Je wimbledonským víťazom v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2012 a 2017 ako aj víťazom U.S. Open (2004, 2005, 2006, 2007, 2008) či Australian Open (2004, 2006, 2007, 2010, 2017,2018).