Hasan Rúhání prezradil, že v septembri na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa ho pýtali, ktorého z amerických prezidentských kandidátov by uprednostnil.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok v prvom rozhovore, ktorý poskytol po pokuse o vojenský prevrat, povedal, že bude s poslancami o obnovení trestu smrti hovoriť a že schváli akékoľvek rozhodnutie (v tejto veci), ktoré vzíde z parlamentu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zdôraznil svoje presvedčenie, že terorizmus je najväčším problémom, ktorému je v súčasnosti vystavený moslimský svet.
An-Nimra považovaného sa vodcu hnutia za zrovnoprávnenie šiitskej menšiny v Saudskej Arábii popravili v sobotu spolu s viac ako 40 ďalšími osobami usvedčenými z terorizmu.
Američania sú podľa prezidenta Obamu pripravení spolupracovať s Ruskom či Iránom na ukončení konfliktu v Sýrii. Ruský prezident Putin považuje vynechanie sýrskeho prezidenta Asada za chybu.
Rúhání spomenul zlepšovanie v americko-iránskych vzťahoch. Upozornil však, že nie je jasné, kedy sa vzťahy medzi oboma dlho odcudzenými krajinami vrátia do normálnych koľají.
Irán aj Rusko sa v poslednom čase začali oveľa výraznejšie angažovať nielen pri hľadaní diplomatického riešenia krízy v Sýrii, ale aj v samotnej Sýrii.
Iránsky prezident Hasan Rúhání je spokojný, že Irán dosiahol v jadrovej dohode s mocnosťami svoje hlavné ciele. Podľa jeho slov treba nasledovať cestu konštruktívnej spolupráce so svetom.
Kým Rúhání je s dohodou spokojný, najvyšší iránsky duchovný, ajatolláh Alí Chameneí sa minulú sobotu vyjadril, že odpor jeho krajiny voči podľa neho arogantným Spojeným štátom nepoľaví.
V prípade, že Kongres USA dohodu odmietne, americký prezident Barack Obama vyhlásil, že využije svoje právo veta. Jeho prekonanie by si vyžiadalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Iránsky prezident ešte v utorok vyhlásil, že úspešné zavŕšenie dlhoročných rokovaní je začiatkom novej kapitoly vo vzťahoch Iránu so svetom. Doterajšie sankcie pritom označil za neúčinné a ubezpečil, že islamská republika sa nikdy neusilovala o výrobu jadrovej zbrane.
Napriek tomu, že niektoré veľmoci dohodu s Teheránom vítajú, nájdu sa aj také, ktoré ju odsudzujú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil v prvom momente uzavretie dohody za strašný omyl historických rozmerov.