Štátny plynárenský koncern Gazprom už informoval, že terčom útokov boli kompresorové stanice Russkaja a Beregovaja, ktoré zaisťujú spoľahlivosť dodávok plynu cez TurkStream a Blue Stream.
Zároveň obvinil Ukrajinu z používania „čoraz sofistikovanejších útočných metód“, na ktorých odrazenie sú potrebné „technologicky pokročilejšie protiopatrenia“.
Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1 340‑kilometrovú hranicu, vo štvrtok oznámilo, že plánuje zosúladiť svoju legislatívu s politikou jadrového odstrašovania Severoatlantickej aliancie.
Teherán a Moskva sa vzájomne vyhlasujú za dlhodobých spojencov, pričom Irán je významným dodávateľom dronov, ktoré ruské sily používajú pri útokoch na Ukrajinu.
Švédsko vo štvrtok informovalo, že loď jeho ozbrojených síl pomocou elektronického rušenia zneškodnila neidentifikovaný dron v blízkosti francúzskej vlajkovej lode Charles de Gaulle.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zdôrazňuje, že na vyriešenie kľúčových sporných bodov je potrebné stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom.
ISW uvádza, že Rusko dlhodobo útočí na ukrajinskú jadrovú energetickú infraštruktúru vrátane elektrární a ich podporných systémov, čím zvyšuje riziko vážnej rádiologickej havárie.
Odborníci tvrdenia o presune jadrových technológii na Ukrajinu označili za pokus Kremľa odviesť pozornosť od štvrtého výročia začiatku ruskej invázie a obviniť Kyjev zo zlyhania mierových rozhovorov.
Spojené štáty výrazne posilnili svoje sily na Blízkom východe a prezident Donald Trump varoval Irán, aby pristúpil na dohodu s Washingtonom, pričom naznačil možnosť vojenského zásahu.
Upozornila tiež na to, že Blanár deklaroval, že Rada mieru je v rozpore so zahraničnou politikou Slovenska, ktorá dlhodobo žiada dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Predchádzajúce dve kolá, ktoré USA sprostredkovali v Abú Zabí, nepriniesli žiadne výsledky, aj keď ich všetky zúčastnené strany označili ako konštruktívne a produktívne.