Ing. Andrej Babiš sa narodil 2. september 1954 ( vek 64 rokov ) v Bratislave. Jeho rodina z otcovej strany je pôvodom zo západného Slovenska, rodina matky prišla na Slovensko po druhej svetovej vojne z Podkarpatskej Rusi.
Otec Ing. Štefan Babiš ( 1922–2002 ) pochádzal z Hlohovca, po maturite v roku 1945 začal pracovať v Bratislave ako vývozný referent v zahraničnom oddelení firmy, z ktorej sa neskôr stalo Družstvo pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami. Ďalej bol zamestnaný v REMPE.
V päťdesiatych rokoch Štefan Babiš absolvoval Vysokú školu ekonomickú (VŠE), kde sa spoznal s Andrejovou matkou Adrianou Scheibnerovou a väčšinu života pracoval ako vedúci pracovník zahraničného obchodu. Počas tohto obdobia bol členom Komunistickej strany, z ktorej bol v roku 1962 vylúčený. Po troch rokoch ho opäť prijali naspäť.
Matka Adriana Babišová rodená Scheibnerová (1927–2008), tiež vyštudovala VŠE v Bratislave. Kvôli častým manželovým pobytom v zahraničí sa starala o deti. Neskôr sa zamestnala ako tajomníčka vo vedeckých inštitúciách, po návrate zo Švajčiarska pracovala ako tajomníčka Ústavu marxizmu-leninizmu na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola členkou Komunistickej strany Slovenska, kde sa aktívne angažovala. Pôsobila tiež v ľudových súdoch a v rôznych komisiách zriadených komunistickou stranou.
Andrej Babiš má o sedem rokov mladšieho brata Alexandra Babiša, ktorý je podnikateľom.
Kvôli povahe otcovho zamestnania sa rodina Andreja Babiša musela presťahovať na štyri roky do Paríža.
Malý Andrej Babiš tu začal navštevovať prvú triedu základnej školy pri československom veľvyslanectve. Po návrate domov ho jeho matka ako deväťročného zapísala do tenisovej školy. Na kurtoch bratislavského Slovanu si prvý raz začal zarábať zbieraním tenisových loptičiek. Okrem tenisu začal hrávať aj volejbal, v ktorom sa mu na strednej škole darilo.
Potom, čo v roku 1969 bol jeho otec pracovne vyslaný ako obchodný pridelenec do Stálej misie ČSSR v OSN v Ženeve, presťahovala sa Babišova rodina do Švajčiarska.
V tom istom roku Andrej Babiš nastúpil na štúdium na švajčiarskom gymnáziu Collège Rousseau. Vo voľnom čase hrával volejbal v klube Servette Ženeva a prebojoval sa s ním do finále juniorskej ligy . Ako sám uvádza, vraj mal na škole trojku zo správania. Potom bol takmer rok hospitalizovaný kvôli ochoreniu zvanom trombocytopénia ( autoimunitné ochorenie prejavujúce sa zvýšeným rizikom vykrvácania), kde sa podľa vlastných slov zdokonalil vo francúzštine. Na švajčiarskom gymnáziu absolvoval iba jeden rok.
V auguste 1971 pricestovala celá rodina na štvortýždňovú dovolenku na Slovensko. Naspäť sa však nemohli vrátiť. Dôvodom bol fakt, že matkin brat Ervín Scheibner a jeho rodina emigrovali za hranice Československa. Nakoniec Babišovci mali dovolené vycestovať do Švajčiarska, ale Štefan Babiš musel nechať svojho najstaršieho syna Andreja na Slovensku. Babišova rodina sa vrátila až v roku 1975.
Andrej Babiš žil ďalej bez rodičov so svojou starou matkou v Bratislave. V štúdiu pokračoval na ružinovskom gymnáziu, kde sa aj napriek komunizmu mohli vyučovať štyri cudzie jazyky, preto sa táto škola považovala za elitnú. A j počas tohto obdobia bol úspešný v hre vo volejbale i basketbale a vďaka tomu rýchlo zapadol do kolektívu.
Pre záškoláctvo Babišovi hrozilo vylúčenie zo školy. Avšak nakoniec gymnázium dokončil a v roku 1974 maturoval zo slovenčiny, francúzštiny, ruštiny a matematiky. Počas štúdia gymnázia sa spoznal so svojou prvou manželkou Beátou Adamovičovou, avšak ich vzťah začal až o niekoľko rokov neskôr.
Po strednej škole pokračoval Babiš v štúdiu na Obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej ( VŠE ) v Bratislave. Na jej vzniku sa v polovici šesťdesiatych rokoch spolupodieľal jeho otec. Babiš sa o tejto škole vyjadroval nelichotivo. Považoval ju za veľmi ľahkú a pritom sám musel opakovať niektoré predmety, napríklad štatistiku alebo účtovníctvo.
Počas štúdia sa venoval práci v medzinárodnej organizácii študentov AIESEC. Jej pobočku na bratislavskej VŠE dokonca niekoľko rokov riadil. V Babišovej moci bolo vraj spolu s ostatnými členmi vo vedení rozhodovať , ktorý zo študentov môže cestovať do zahraničia. On sám niekoľkokrát odchádzal za hranice Slovenska na brigády, napríklad bol vo francúzskom Lille i Dijone a v Kredietbank v Belgicku.
Štúdium ukončil s červeným diplomom a diplomovou prácou s názvom „Všeobecná dohoda o clách a jej vplyv na liberalizáciu medzinárodného obchodu“.
Keďže Babiš zo zdravotných dôvodov nenastúpil na základnú vojenskú službu, hneď po promócii na jeseň 1978 začal pracovať v podniku Chemapol neskôr premenovaného na Petrimex v sekcii zahraničného obchodu. Chemapol bola obchodná spoločnosť, ktorú považovali v deväťdesiatych rokoch za české impérium v oblasti chemického priemyslu. V dobe svojej najväčšej slávy pod ňu patrilo okolo sto firiem a mala približne 40 000 zamestnancov.
Babiš bol po čase presunutý do 31. obchodnej skupiny, ktorá mala na starosti pomocné gumárenské prípravky a plasty. Tu začal jeho rýchly kariérny rast, kde najskôr začal ako referent , až skončil ako zástupca riaditeľa. Postupovať v kariére mu pomáhala aj politická angažovanosť. V podniku bol šéfom základnej organizácie SSM a v roku 1980 vstúpil do KSČ.
V tomto období spoznal Antona Rakického, ktorý nad ním dlhý čas držal ochrannú ruku. Rakický bol riaditeľom 32. obchodnej skupiny, po roku 1989 získal post šéfa celého Petrimexu a stál pri vzniku Agrofertu.
V roku 1985 sa mu splnil sen, keď mal služobne vycestovať do Maroka, aby sa stal československým obchodným delegátom Petrimexu. Mal zastupovať viac ako desiatku podnikov zahraničného obchodu. Jeho úlohou bolo väčšinou zjednávať kontrakty na predaj československého tovaru a nakupovať marocké fosfáty.
Počas pobytu v Maroku získal cenné skúsenosti, ktoré neskôr zúročil vo svoj prospech. V Maroku bol aj počas Nežnej revolúcie a s návratom domov váhal. Dostal totiž lukratívnu ponuku viesť obchod spoločnosti vlastniacej bane rasolu.
Keď sa krátko po revolúcii jeho spolupracovník a ochranca Rakický stal riaditeľom Petrimexu a ponúkol mu viesť 32. obchodnú skupinu, vrátil sa v roku 1991 aj s rodinou naspäť do Bratislavy.
Dňa 25. januára 1993 Babiš navrhol zriadenie kancelárie Petrimexu v Prahe. Z tejto pobočky neskôr vznikla firma Agrofert. Názov firmy podľa slov Babiša vymyslel on a vznikla spojením AGRO FERT (fertilisers – hnojiva). V roku 1995 do spoločnosti investovala svoj kapitál švajčiarska firma O.F.I. a stala sa jej majoritným vlastníkom. Podľa Babiša týmto krokom chcel zabrániť privatizácii „Mečiarovcov“.
V súčasnosti patrí Agrofert medzi najväčšie firmy v Českej republike. Ide o poľnohospodársky, chemický a potravinársky holding, nadnárodnú skupinu, ktorá združuje viac než dvesto spoločností. Vlastní alebo prenajíma 57 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy (0,7 percenta územia Českej republiky alebo 1,6 percenta všetkej poľnohospodárskej pôdy. )
Agrofert do svojho portfólia získal od j úna 2013 tiež mediálny koncern MAFRA a. s., ktorý v roku 2013 vydával dva celoštátne tlačené denníky (Lidové noviny a Mladú frontu DNES), regionálny denník Metro, prevádzkuje tri televízne stanice, dve rozhlasové stanice, spravodajské servery Lidovky.cz, iDNES.cz a Česká pozice a je vlastníkom tiež virtuálneho mobilného operátora Mobil.cz.
V roku 2013 bol Babiš časopisom Forbes označeným za 736. najbohatšieho človeka sveta. Jeho majetok činil vtedy 2,0 miliardy dolárov. V roku 2017 si polepšil. Jeho majetok sa navýšil na sumu 4,1 miliardy dolárov ( 3,39 miliardy eur), čím sa umiestnil na 564. priečke medzi najbohatšími ľuďmi na svete. Andrej Babiš je druhým najsolventnejším českým občanom.
Dokumenty pochádzajúce z archívu Ústavu pamäti národa uvádzajú, že Andrej Babiš bol údajne vedený od 12. novembra 1980 do roku 1985 ako dôverník a neskôr agent Štátnej bezpečnosti (ŠTB) pod krycím menom Bureš. Konkrétne bol zaradený pod registrom Oddelenia kontrašpionáže ochrany československého zahraničného obchodu Odboru na ochranu ekonomiky Správy kontrarozviedky v Bratislave, ktoré sa zaoberalo sledovaním zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave a monitorovaním činnosti zahraničných rozviedok v československom zahraničnom obchode.
Babiš tvrdí, že s komunistickou tajnou službou nemal nič spoločné, hoci ho vo svojich zväzkoch viedla ako agenta a v tejto veci sa súdi s Ústavom pamäti národa. Ten súdom poskytol 229 dôvodov, prečo by mal spor vyhrať, čo sa mu aj po šiestich rokoch podarilo. Rozhodol o tom dňa 30. januára 2018 Krajský súd v Bratislave, ktorý sa sporom zaoberal po vrátení celého prípadu na začiatok, čo nariadil Ústavný súd SR. Krajský súd tak zamietol žalobu Andreja Babiša na Ústav pamäti národa.
Politik v marci toho istého roku podal proti právomocnému rozsudku dovolanie k Najvyššiemu súdu. To bolo zamietnuté a Babiš uviedol, že plánuje podať žalobu na Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva.
Tento úmysel podľa vlastných slov Babiš už oznámil slovenskému premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Slovenské ministerstvá vnútra, zahraničia a spravodlivosti sa už vyjadrili, že v prípade žaloby budú Slovensko pred Európskym súdom obhajovať.
V roku 2016 čelil Andrej Babiš obvineniu, že pred desiatimi rokmi neoprávnene čerpal dotáciu z Európskej únie vo výške 50 miliónov českých korún. Jednalo sa o multifunkčný komplex Čapí hnízdo, ktorý bol vybudovaný na mieste bývalého liehovaru. Keďže dotácia bola určená pre malé a stredné podniky, Agrofert by financie nemohol získať. Podľa slov Babiša, vtedy ešte farmu Čapí hnízdo nevlastnil, prezval ju až v novembri 2013.
V novembri 2011 Babiš zakladá najskôr občianske hnutie s názvom Akcia nespokojných občanov. Dňa 11. mája 2012 sa z tohto občianskeho hnutia stáva politický subjekt s názvom ANO 2011. V auguste v tom istom roku sa Babiš v tajnom hlasovaní stáva lídrom hnutia so ziskom 73 hlasov zo 76. So svojim hnutím chce bojovať najmä proti korupcii a za nižšie dane.
V roku 2013 vo voľbách do Poslaneckej snemovne PČR kandidoval v Hlavnom meste Prahe ako líder hnutia ANO. Strane sa podarilo dosiahnuť úspech a obsadila druhé miesto za ČSSD so ziskom 18,65 % hlasov. Sám Babiš bol 26. októbra 2013 zvolený za poslanca Parlamentu Českej republiky.
Počas predvolebnej kampane bol Babiš členmi strany TOP 09 Miroslavom Kalouskom a Markom Ženíškom označený za „komunistického udavača“. Babiš reagoval podaním trestného oznámenia a žiadal ospravedlnenie.
Babiš sa v januári 2014 stal kandidátom hnutia ANO na kreslo podpredsedu vlády a ministra financií vo vláde Bohuslava Sobotky. Vo voľbách uspel a dňa 29. januára toho istého roku bol na oba posty vymenovaný.
V roku 2015 na III. sneme hnutia ANO obhájil post predsedu hnutia. Od delegátov dostal v tajnej voľbe všetkých 186 hlasov. Bývalý prezident Václav Klaus v tom istom roku označil prepojenie politiky a biznisu Andrejom Babišom za nebezpečné a vývoj českej politiky potom, čo sa Babišove ANO stalo jednou z najsilnejších strán, za „hrôzostrašný“.
V roku 2015 ako minister financií chcel zaviesť elektronické evidencie tržieb (EET). Ak sa tak nestane, bude potrebné zvýšiť dane. Plán na zavedenie EET si vyslúžil kritiku od opozície.
Na IV. celoštátnom sneme hnutia v Prahe získal 195 hlasov od 206 delegátov a stal sa tak po štvrtý raz predsedom hnutia ANO.
Babišove škandály s neodvádzaním daní a ovplyvňovaním médií spôsobili, že dňa 5. mája 2017 podal premiér Sobotka návrh na Babišove odvolanie z postu ministra financií a podpredsedu vlády.
Prezident Českej republiky Miloš Zeman tak urobil dňa 24. mája toho istého roku. Vo funkcii podpredsedu vlády Babiša vystriedal minister životného prostredia Richard Brabec a ministerské kreslo po ňom prevzal predseda snemového hospodárskeho výboru Ivan Pilný.
Voľby do Poslaneckej snemovne, ktoré sa konali v dňoch od 20. -21. októbra 2017, dopadli pre hnutie ANO úspešne a získalo 78 poslaneckých mandátov. Predseda strany a stranícky líder Babiš sa tak opäť stal poslancom a prezident Miloš Zeman ho 31. októbra poveril zostavením novej vlády. Dňa 6. decembra ho menoval premiérom Českej republiky. Babišova vláda však dlho nevydržala. Dňa 16. januára 2018 nezískala dôveru Poslaneckej snemovne a podala demisiu.
Prezident Českej republiky Babiša znovu vymenoval dňa 6. júna 2018 a v tom istom mesiaci opäť aj jeho vládu. Tentoraz bola zostavená zo zástupcov strán ANO a ČSSD s podporou a toleranciou Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM). Druhá vláda Babiša získala dôveru Poslaneckej snemovne dňa 12. júla toho istého roku.
Politik Andrej Babiš bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola lekárka Beata Adamovičová, s ktorou sa spoznal ešte počas štúdia na gymnáziu. Spolu majú dve deti. Dcéra Adriana ( 39 ) sa vydala za zamestnanca Agrofertu Martina Bobka, s ktorým má dve deti. Do roku 2008 bola podpredsedníčkou predstavenstva Imoby. Syn Andrej Babiš mladší (35 ) je pilot.
V deväťdesiatych rokoch sa druhou ženou v živote Andreja Babiša stala jeho bývalá sekretárka a príležitostná modelka Monika Herodesová ( vek 44 rokov ), ktorá bola najskôr jeho partnerkou a v roku 2013 prijala priezvisko Babišová. Svadba sa konala až 29. júla 2017. V súčasnosti je členkou predstavenstva Imoby a interiérovou dizajnérkou. Spolu majú dve deti – dcéru Vivien ( 18 ) a syna Frederika ( 14 ).
