V spore medzi Poľskom a Európskou úniou sa Maďarsko postavilo na stranu Varšavy. Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu podpísal rezolúciu, v ktorej privítal rozhodnutie poľského ústavného súdu spochybňujúce nadradenosť práva EÚ vo vzťahu k vnútroštátnej legislatíve.
Orgány EÚ zároveň obvinil z prekračovania svojich kompetencií. Maďarská vláda v rezolúcii vyzýva inštitúcie EÚ, aby rešpektovali suverenitu 27 členských štátov.
K verdiktu poľského ústavného súdu viedli chybné postupy unijných orgánov, ktoré nerešpektujú zásadu delegovania právomocí, uvádza sa v dokumente
Musia rešpektovať národnú identitu
„Právo EÚ by malo mať prednosť iba v oblastiach, kde má EÚ právomoci a rámec pre to je určený v zakladajúcich zmluvách EÚ,“ tvrdí maďarská vláda.
V rezolúcii sa ďalej uvádza, že inštitúcie EÚ sú povinné rešpektovať národnú identitu členských štátov a vnútroštátne orgány, osobitne ústavné súdy, majú právo posudzovať rozsah a limity právomocí únie.
Rozporuplné rozsudky
Ústavný súd v Poľsku vo štvrtok rozhodol, že niektoré zákony Európskej únie, ustanovenia zmlúv o EÚ a taktiež niektoré rozsudky súdov EÚ sú v rozpore s poľskou ústavou.
Zároveň skonštatoval, že členstvo Poľska v EÚ a podpísanie zmlúv neznamená, že by súdy EÚ mali mať najvyššiu zákonnú právomoc, ani to neznamená, že Poľsko presúva svoju suverenitu na EÚ.
Spomenutý štvrtkový verdikt poľského ústavného súdu sa zrodil po mesiacoch súdnych konaní, v ktorých zástupcovia poľskej vlády, parlamentu i prezident tvrdili, že poľská ústava má prednosť pred právom EÚ a rozhodnutia ECJ sú niekedy v rozpore s poľským právnym poriadkom.
Podnet z Poľska
Súd rozhodoval o tejto otázke na žiadosť poľského premiéra Mateusza Morawieckého. Ten sa na ústavný tribunál obrátil v marci po tom, čo ECJ rozhodol, že právo EÚ je nadradené poľskej ústave.
Súd sa vtedy zaoberal širšími zmenami v poľskom justičnom systéme, ktoré iniciovala vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) a podľa EÚ narušujú systém demokratických kontrol a protiváh.
Poľský ústavný súd sa kauzou začal zaoberať v júli, no rozhodnutie potom niekoľkokrát odložil. Vláda PiS od prevzatia moci v roku 2015 uskutočnila viacero zmien vo fungovaní súdnictva. Reformy boli podľa nej potrebné v záujme zlepšenia efektivity súdneho systému a boja proti korupcii.