BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Útrapy nespravodlivo väznených a odsúdených za bývalého režimu od piatka v Bratislave pripomína tabuľa na múre väznice, ktorá je súčasťou Justičného paláca.
Toto miesto asi najviac symbolizuje, čím odporcovia minulého režimu museli prejsť v období rokov 1948 až 1989.
„Táto väznica je špecifická tým, že tu boli súdení a väznení takmer všetci politickí väzni. Konali sa tu popravy, bola tu vyšetrovacia väzba, aj ŠtB. Bola tu súdna väznica,“ opísal predseda bratislavskej mestskej organizácie Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Peter Sandtner.
Na Slovensku bolo po Nežnej revolúcii rehabilitovaných za útrapy počas bývalého režimu 71-tisíc ľudí, z ktorých väčšina si prešla väzbou v bratislavskom „justičáku“.
Obrazom: Odhalili pamätnú tabuľu obetiam komunizmu
Sandtner dodal, že medzi nimi boli aj všetci blahoslavení na Slovensku. Spomedzi kňazov to bol aj rímskokatolícky kňaz a salezián Anton Srholec. Asi menej ľudí vie, že za mrežami tu skončil pred vyše 60-timi rokmi aj vtedy mladík, dnes známy herec Oldo Hlaváček.
Herec sa odporom k režimu netajil
Hlaváček počas svojho pobytu v internáte napísal v roku 1957 list mame, v ktorom kriticky opísal režim. „Ten náš režim bol vtedy doslova v putách iného štátu a to mne bolo také nepríjemné…, práve proti týmto strašidelným putám som sa snažil nie bojovať, ale ohovárať to, kde sa len dalo a hovoriť, prečo by nás mali v drápoch držať takí silní takých slabučkých,“ spomína Hlaváček na motiváciu listu, v ňom písal o vtedajších predstaviteľoch Sovietskeho zväzu, ktorí podľa jeho slov Československo doslova ušliapavali.
List vhodil do bežnej poštovej schránky na ulici a do dvoch hodín si po neho prišla polícia – tajní v civile. Dodnes je presvedčený o tom, že niekto vedel, že list píše, „pretože som bol aj prostoreký, tak som aj hovoril, čo tej mame píšem“.
Navyše na internáte mal jediný rádio, na ktorom počúval Slobodnú Európu a reláciu Volá Londýn. Keď ho policajti zapli, práve sa ozvala známa zvučka.
Za to, že Hlaváček v spomínanom liste sovietov nazval uzurpátormi a zloduchmi, odsúdili ho na jeden rok za poburovanie proti republike.
Hlaváček pripomína, že za politických väzňov na rozdiel od ostatných odsúdených trpeli aj rodiny odsúdených a väznených.
„Ja sám som ten rok odsúdenia znášal dlhé roky,“ dodal. Po rokoch v divadle bol navrhnutý na ocenenie zaslúžilý umelec, ale nedostal ho. Staré odsúdenie sa vlieklo aj s hercovými deťmi, spomína.
Kňaz Srholec žil takmer rok pod šibenicou
Katolícky kňaz Srholec, ktorý je dnes predsedom KPVS, vo väzení Justičného paláca prežil osem mesiacov, v cele bol dlhé mesiace s otcom známeho redaktora – Eugenom Kordom. „On bol evanjelik a spolu sme sa každý večer modlievali ruženec a snažili sme sa nejako ten čas vyplniť, ktorý sme mali, aspoň touto modlitbou,“ spomína Srholec.
Pobyt v jednej cele nazýva pekným zmierením ľudí. „Naraz sme zistili, že sme pod rovnakým tlakom,“ dodal. Podľa Srholca za mrežami išlo o strašné zabíjanie času – kým vyšetrovali iné zadržané skupiny, museli čakať na verdikty vo svojich prípadoch.
„Samozrejme v tých 50-tych rokoch sa s nami nemaznali. Pomery v justičáku boli také, že keď človek neposlúchal, tak sa ľahko dostal na samotku alebo do korekcie. Snažili sa nás pacifikovať tvrdým režimom,“ poznamenal.
Denne mávali polhodinovú vychádzku v rohu medzi dvoma krídlami väznice.
„Keď sme pochodovali ľavotočivým pochodom a otočil som sa, tak za jedným krídlom väznice bola šibenica,“ opísal Srholec. Podľa jeho slov nešlo o zvyčajnú šibenicu, ako si ju ľudia predstavujú, ale bol to obyčajný stĺp s kolesom, ktorým sa vyťahoval povraz. „Ja som osem mesiacov žil a pochodoval pod šibenicou,“ dodal. Raz aj pod oknami počul väzňa, ktorého viedli na šibenicu, ako preklínal komunistov.
Najhoršie boli hlad a nervozita
Najhorší bol podľa Srholca hlad, ktorým politickí väzni trpeli, a z toho prameniaca nervozita. Bachari ich šikanovali a vnucovali im na čítanie knihy autorov poplatných režimu. Okrem toho bolo zlé aj čakanie v beznádeji, čo s nimi bude.
Srholca zadržali len za pokus o prechod hraníc (v snahe ísť študovať teológiu – pozn. SITA) a spoluväzni mu prorokovali, že dostane buď dva roky, alebo 15 rokov. Súd mu napokon vymeral 12 rokov, pričom za skutočne pripísanú „trestnú činnosť“ dostal len dva z nich. Zvyšok bol za predpokladanú velezradu, ktorej by sa mohol dopustiť, keby sa mu pokus prejsť hranice podaril. Titulovali ho ako vatikánskeho špióna.
Konfederácia politických väzňov chce odhaliť pamätné tabule na všetkých miestach utrpenia týchto ľudí. Zatiaľ je takýchto tabúľ vyše 220, nie všetky sú však umiestnené na budovách väzníc.