BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – V patovej situácii sa ocitli viacerí nájomníci bytov v reštituovaných domoch, ktorí dostali od vlastníkov výpovede z nájmu.
Problémy vlastníkov domov ako aj nájomcov bytov sa pritom mali vyriešiť zákonom o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom z roku 2011. Mal zabezpečiť právo na náhradné bývanie pre všetkých nájomcov, ktorí od vlastníkov dostanú výpoveď z nájmu, ak si podajú v zákonnej lehote žiadosť. Viacerí už ale zistili, že to nie je pravda.
Niektorí nájomcovia nemajú nárok na bytovú náhradu
Niektorí to majú čierne na bielom od bratislavského magistrátu. V jednom prípade jeho názor už potvrdil aj prvostupňový súd. Ide o nájomcov z bytového domu na Mudroňovej ulici. Problém si pritom nespôsobili sami, sú za tým prevody nehnuteľnosti.
Pôvodne polovicu domu dostali do rúk dedičia po reštitučnom vlastníkovi. Druhá časť patrila obci. Obec však svoj podiel predala reštituentovi a ten potom celý dom previedol tretej osobe.
Jednou so zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradné bývanie je, že v čase účinnosti spomínaného zákona, teda v roku 2011, musela dom vlastniť výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou oprávnená osoba (reštituent), prípadne dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupov nadobudla.
Táto podmienka nie je podľa magistrátu ani podľa prvostupňového súdu splnená. Nájomcovia tak nemajú nárok na bytovú náhradu.
„Som presvedčená o chybnosti takého výkladu zákona. To, že obec svoj spoluvlastnícky podiel previedla na reštituenta nemôže spôsobiť stratu nároku na
bytovú náhradu na strane nájomcu. Konkrétne ustanovenie zákona hovorí o alternatívach, kedy má nájomca nárok na bytovú náhradu. Zákon sa vzťahuje aj na byty v domoch, kde hoci len časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne oprávnená osoba, resp. jej právny nástupca. Teda zákonodarca nechcel vylúčiť prípady, v ktorých napríklad obec pred účinnosťou zákona previedla svoj spoluvlastnícky podiel reštituentovi,“
argumentuje právna zástupkyňa nájomcov Jana Fridrichová.Jej klienti sú rozhodnutí podať odvolanie proti zamietavému súdnemu verdiktu. V rovnakej alebo podobnej situácii sú pritom viacerí nájomcovia, ktorí sa teraz obávajú, že im tiež nebude priznaný nárok na bytovú náhradu.
Mesto plánuje zmenu
Mesto však priznáva, že prechod časti spoluvlastníckeho podielu v reštituovanom dome nemôže byť dôvodom na to, aby bol občan vylúčený z možnosti získať náhradné bývanie. Preto samo plánuje iniciovať legislatívnu zmenu. Mieni na to využiť aktuálny návrh novely zákona o ukončení a usporiadaní niektorých nájomných vzťahov k bytom, s ktorou prichádza poslanec
Maroš Kondrót. „Mesto pripraví pre poslanca NR SR Maroša Kondróta návrh, ktorý bude zapracovaný v druhom čítaní a mal by dostať túto kategóriu ľudí na takú istú úroveň, ako sú tie kategórie žiadateľov, ktorí majú nárok na získanie náhradného bývania,“ uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrássy.
Novela je v parlamente v prvom čítaní. Poslanec ňou chce predĺžiť lehoty na podanie výpovede aj na požiadanie o nárok na náhradné bývanie. Podľa jeho návrhu by sa lehota na podanie výpovede predĺžila z 31. marca 2012 do 31. decembra 2012 a možnosť podať žiadosť o náhradné bývanie z 30. septembra 2012 na 30. apríla 2013. Majitelia reštituovaných bytov by tak mohli dať svojim nájomníkom dodatočné výpovede a nájomníci, ktorí „prešvihnú“ tento termín, by mohli dodatočne požiadať o náhradné bývanie. Druhou plánovanou zmenou je, že na základe tejto novely budú môcť o náhradné bývanie požiadať aj ľudia, ktorým majiteľ nedal výpoveď. Každý nájomník z reštituovaného bytu by tak mal šancu vyriešiť svoje bývanie.
Bratislavský magistrát požiadalo k 30. septembru o poskytnutie náhradného bývania 669 ľudí z reštituovaných domov. Samospráva už v 99 prípadoch rozhodla kladne a priznala žiadateľovi nárok na náhradný byt. V 36 konaniach je rozhodnutie negatívne alebo bolo správne konanie v zmysle zákona prerušené.