V adventnom čase, kedy nákupná horúčka stúpa do závratných výšin, mladý Nemec tvrdí, že žiť spokojne sa dá aj bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Raphael Fellmer sa rozhodol bojkotovať peniaze a záujemcom ochotne vysvetľuje, ako sa dá v pohodlí žiť aj bez nich.
Hoci má Fellmer manželku a dvojročné dieťa, nemá v banke vedený žiaden účet a nevlastní ani peňaženku. Keď na ulici zbadá zatúlanú mincu, nechá ju ležať na svojom mieste. Napriek tomu má slušné bývanie, bohatú stravu a občas si s rodinou môže dovoliť aj zahraničnú dovolenku. „Jednoducho som sa odstrihol od mamonu. V dnešnom svete máme viac tovaru a bohatstva ako kedykoľvek predtým. Čo nám však chýba, je láska, uznanie a ľudský kontakt,“ hovorí 30-ročný absolvent vysokej školy v holandskom Haagu.
Jeho život bez peňazí začal po dobrodružnej ceste v roku 2010. Vtedy sa s partiou priateľov vrhol na malý experiment – bez peňazí spolu stopovali z Európy cez Južnú Ameriku až do Mexika, kde sa zúčastnili na svadbe kamaráta. Následne sa rovnakým spôsobom cez USA vrátili do Nemecka. Cez Atlantický oceán preplávali na lodi talianskeho milionára, ktorému pomáhali s údržbou plavidla, v Mexiku jazdili stopom, živili sa zvyškami jedla, ktoré si pýtali od fastfoodových reťazcov po ceste, ubytovanie si väčšinou odpracovali a občas sa spoliehali aj na dobročinnosť ľudí. „Otvorilo mi to oči. Zistil som, čo všetko sa dá robiť bez peňazí, keď sa o ne nestaráte,“ uviedol Fellmer.
V blahobyte bez peňazí
Po návrate sa s vtedy tehotnou manželkou, s ktorou sa zoznámil na Malorke, rozhodol túto filozofiu aplikovať aj doma. V Berlíne si prenajali malý byt na prízemí neziskového centra, pre ktoré pravidelne vykonávajú údržbárske, opravárske a upratovacie práce, čo im dovoľuje žiť v budove zdarma. Čo sa týka jedla, rodina si vyzdvihuje zvyšky zo supermarketov, oblečenie získavajú na burzách či od darcov. „Niekedy počujem poznámky o tom, že som lenivý a odmietam pracovať. To však nie je pravda a ako príživník sa vôbec necítim. Beriem si len to, čoho majú inde prebytok a čo by inak skončilo na skládke,“ hovorí Fellmer.
Hoci Fellmer žije úplne bez peňazí, jeho manželka predsa len zarába okolo 200 eur mesačne. Z tejto čiastky si rodina hradí zdravotné poistenie a kupuje jedlo pre dvojročné dieťa. „Žiaľ nie sme úplne nezávislí od peňazí,“ priznala Fellmerova manželka Nieves, ktorá si občas zarába ako psychologička. Rodina však tvrdí, že to nijako neovplyvňuje ich filozofiu, keďže si z peňazí hradia len to najdôležitejšie – zdravotnú starostlivosť, ktorú bežnou výmenou získať nemôžu.
„Ľudia nepotrebujú stále nové autá, nemusia zarábať stále viac a viac, môžu žiť spokojne aj bez peňazí. My sa cítime byť veľmi bohatí, pretože voľne disponujeme niečím nesmierne vzácnym – a to je čas,“ hovorí Nemec. Jeho príbeh ľudí natoľko zaujal, že ho začali pozývať na rôzne prednášky, nedávno napísal aj úspešnú knihu Glücklich ohne Geld. Hoci sa kniha predáva za peniaze, Fellmer si svoj honorár vyzdvihuje napríklad v podobe cestovných lístkov, aby mohol s rodinou chodiť na výlety. Zaujímavé ponuky občas dostáva aj zo zahraničia – po jednej talkshow v Berlíne ho oslovil nemecký milionár, ktorý mu ponúkol ubytovanie a stravovanie na svojej biofarme v Toskánsku, ak sa mu o ňu pomôže postarať.
Slobodná voľba nemusí byť ľahká
Fellmerovi sa dokonca podarilo založiť organizáciu, ktorá pomáha ľuďom žiť podobným štýlom ako on. Okolo 80 členov pravidelne zbiera jedlo z desiatich pekární a obchodov s potravinami vrátane Bio Company – najväčšej sieti obchodov s organickými potravinami. Každý člen má oficiálny preukaz potvrdený od manažérov supermarketov a podpísané prehlásenie, v ktorom potvrdzujú, že jedlo po expirácii konzumujú na vlastné riziko. Skupina ľudí, ktorí si dali meno LebensmittelretterInnen (záchrancovia jedla), následne vyzbierané jedlo rozdáva aj ďalším záujemcom.
Pri otázke, či mladíkovi predsa len občas nechýbajú peniaze, Nemec odpovedá: „Nie, takto sa cítim oveľa spokojnejší. Nemusím o nich stále premýšľať a robiť toľko zbytočných rozhodnutí. Slobodná voľba môže znamenať aj ťažkú voľbu. Vďaka takémuto prístupu si potom to, čo dostanete, vážite oveľa viac.“
www.huffingtonpost.com