Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Universidade de Santiago de Compostela navrhujú nové možnosti využitia dosiaľ pasívneho satelitného monitorovania zdrojov svetelného znečistenia pochádzajúceho predovšetkým z nočného osvetlenia miest.
Výhodou metódy je samokalibrácia
Metóda, ktorú popísali, je založená na princípoch rozptylu svetla. „Intenzita, ktorú deteguje satelit v malej uhlovej vzdialenosti od zdroja svetla, závisí na mikrofyzikálnych vlastnostiach atmosférického aerosólu, predovšetkým však na rozmeroch častíc aerosólu.
Výhodou metódy je samokalibrácia. Porovnaním intenzity difúzneho svetla na vonkajšom okraji mesta s priamymi svetelnými emisiami sa získa relatívna žiara ako funkcia uhlovej vzdialenosti od mesta.
„Z tejto funkcie následne dokážeme určiť rozmerovú distribúciu aerosólu,“ priblížil Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a FMFI UK.
Vedci dokážu určiť zdroje znečistenia
Cez popísaný postup môžu podľa neho vedci zároveň ľahšie určiť zdroje atmosférického a svetelného znečistenia.
„Satelitné dáta nám umožnili objasniť aj ďalší problém spojený so stanovením celkového svetelného toku z pozemných zdrojov a vyvinúť model, ktorý zmenil doteraz prijímanú predstavu o silnej korelácii medzi svetelným tokom z mestských zdrojov svetla a populáciou. Táto korelácia je implicitnou súčasťou takmer všetkých výpočtových nástrojov, takže nový model ovplyvní dosiaľ známe predpovedné schémy svetelného znečistenia,“ ozrejmil Kocifaj. Výskum a nové zistenia tímu vedcov publikovali v časopise MNRAS Letters.
Jas nočnej oblohy
V súčasnosti sa v mnohých krajinách podľa Kocifaja budujú siete monitorovacích staníc s cieľom sledovať vplyv svetelných emisií na úroveň svetelného znečistenia.
Mali by prispieť k lepšiemu pochopeniu základných mechanizmov, ktoré predurčujú zmeny difúzneho svetla nočnej oblohy.
„Je predpoklad, že získané poznatky povedú k riešeniam, ktoré pomôžu spomaliť tempo, akým sa zvyšuje jas nočnej oblohy alebo ho dokonca kontrolovane potláčať. Veľký dôraz sa kladie na modernizáciu svetelných zdrojov, avšak nedávny výskum zvýraznil narastajúcu úlohu aerosólov v týchto procesoch. Aerosólové častice ovplyvňujú svetelné pole tak na zemskom povrchu, ako aj na úrovni satelitov,“ uzavrel Kocifaj.