Správa slovenských jaskýň (SSJ) Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky si slávnostným zhromaždením pripomína 100. výročie objavenia Važeckej jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša.
Podujatie zorganizovala SSJ v spolupráci s obcou Važec, Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva, Slovenskou speleologickou spoločnosťou a Domom Jana Hálu vo Važci patriacim pod Liptovskú galériu Petra Michala Bohúňa. Obyvatelia Tatranskej oblasti poznali jaskyňu pod názvom Diery pod vŕškami, ďalšie časti jaskyne boli objavené až v roku 1922.
Najmenšia jaskyňa
Ondrej Adolf Húska a Adolf Somra dňa 8. júna 1922 sa dostali do hlavných priestorov jaskyne. Maliara Františka Havránku natoľko zaujala, že si ju od važeckého urbáru prenajal a sprístupnil v roku 1928, otvorená bola až v roku 1934.
Do jaskyne Driny prerazia nový vchod a pribudne aj zážitkový náučný chodník (foto)
Ide o najmenšiu jaskyňu s prehliadkovou trasou 530 metrov a patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu.
Sídlo netopierov a bezstavovcov
„Važecká jaskyňa bola vytvorená vodami Bieleho Váhu pred státisícimi rokov, má bohatú výzdobu s mnohými formami stalaktitov, bŕk, sintrových jazierok a stalagmitov. Je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa, ktorý jaskyňu celoročne obýval a odchovával tu svoje mláďatá. V súčasnosti je jaskyňa sídlom sedem druhov netopierov a až 70 druhov bezstavovcov,“ uvádza riaditeľ Správy slovenských jaskýň Ján Zuskin.
Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.