Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) žiada ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), aby stiahol návrh vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Podľa zväzu sa minister návrhom zbavuje zodpovednosti za škody spôsobované predátormi.
Ako vysvetlil ZCHOK, vyhláška od chovateľov oviec požaduje v rámci prevencie pred vznikom škôd spôsobených veľkými šelmami, zaobstarať si viac ako 12-tisíc dospelých pastierskych strážnych psov, alebo zvieratá oplotiť či zavrieť do maštale. V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ zväzu Slavomír Reľovský.
Chovatelia oviec a kôz sa dočkajú štátnej pomoci, ministerstvo im však sľúbilo viac
Vyhláška, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2021 bude mať podľa ZCHOK výrazne negatívne dopady na chov hospodárskych zvierat.
„Totožnou vyhláškou však dôjde aj k úplnej ochrane vlka dravého na Slovensku a zamedzeniu manažmentu jeho populácie lovom. Chovatelia tak môžu predpokladať rastúcu tendenciu útokov vlka na hospodárske zvieratá. Envirorezort sa navyše zbavuje zodpovednosti a chovateľom ukladá nové podmienky na ochranu stád bez toho, aby o týchto podmienkach so zástupcami ZCHOK vôbec diskutoval,“ vysvetlil Reľovský s tým, že nové podmienky nebude vedieť chovateľ splniť.
Hrozba pre človeka
Envirorezort požaduje od chovateľov hospodárskych zvierat držbu jedného pastierskeho strážneho psa na každých 150 kusov hospodárskych zvierat. Ak by chovatelia chceli ochrániť všetkých 330-tisíc oviec a kôz na 5 747 farmách, museli by zabezpečiť viac ako 12-tisíc dospelých psov.
Domáca produkcia mlieka sa môže výrazne zhoršiť, spôsobila to vyhláška Budajovho ministerstva
„Absurdita návrhu vrcholí aj v účinnosti tejto vyhlášky, keď požiadavka držby minimálne 18 mesačných psov, ktoré boli vychované spolu so stádom, nadobúda účinnosť už od 1. januára 2021. Tu si je potrebné uvedomiť, že zaobstaranie, výcvik a výchova takéhoto pastierskeho psa predstavuje náklad vo výške 2 000 eur. To by bola celkom suma 24 miliónov eur,“ dodal prezident ZCHOK.
Takáto povinnosť, kladená chovateľom oviec, môže podľa združenia aj vážne ohroziť bezpečnosť ľudí pohybujúcich sa v prírode. „Strážny pes v takomto prípade môže predstavovať určité riziko ohrozenia človeka. Aj nesprávne vycvičený pes, či pastier, ktorý nedokáže psa ovládať, môže predstavovať riziko ohrozenia zdravia človeka, či voľne žijúcej zveri,“ objasnil Reľovský.
Odmietajú chov v maštaliach
Vyhláška môže podľa združenia obmedziť aj slobodný pohyb ľudí v prírode. Dáva totiž možnosť chovateľovi, ktorý si nedokáže zabezpečiť vhodných psov, oplotiť si svoje pasienky elektrickými ohradníkmi so zvýšeným výkonom, alebo vybudovať trvalé neprerušené oplotenie vysoké aspoň 180 centimetrov.
„Chovatelia oviec a kôz na Slovensku nechcú chovať svoje zvieratá v maštaliach, na oplotených družstevných dvoroch. Ovčiari chcú formovať krajinu, spásať lúky a kopce, dodávať im živiny, chrániť pôdu pred eróziou a dediny v dolinách pred povodňami. Ovce počas pasienkového obdobia správnym košarovaním vyhnoja 100-tisíc hektárov pasienkov a menia menej živné pasienky na kultúrne porasty. Ušetrená hodnota pri vyhnojení 100-tisíc hektárov pasienkov košarovaním predstavuje cez 13,5 milióna eur,“ uzavrelo združenie.
