Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa postará o ich transparentnejšie prenajímanie. Rozširuje možnosti podania návrhu na zákonný podnájom.
Novela zákona, ktorá nedávno vstúpila do platnosti, by mala prispieť k väčšej ochrane práv vlastníkov – prenajímateľov pozemkov. No zároveň by mala prispieť aj k väčšej prehľadnosti v nájomných vzťahoch týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy. Informoval o tom hovorca Slovenského pozemkového fomdu Martin Kormoš.
„Pôvodné znenie právnej úpravy znemožňovalo SPF efektívne prenajímať pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky a neznámych vlastníkov z dôvodu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová.
Napríklad ešte donedávna bolo bežné, že nájomné zmluvy s prenajímateľmi pozemkov boli uzatvorené na spoluvlastnícke podiely s rôznymi nájomcami. Po novelizácii to už neplatí. „Zákon nám už jasne definuje, kto je oprávnený užívať celý pozemok ako nájomca. Je to ten, ktorý disponuje nadpolovičnou väčšinou podielov, a kto má oprávnenie požiadať o zákonný podnájom, teda menšinový nájomca,“ vysvetľuje Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka.
Faktom je, že pri problematike rozdrobenosti pozemkového vlastníctva zákon aj pred novelou poznal inštitút zákonného podnájmu. Ten sa v praxi bežne využíval aj pri pozemkoch, o ktoré sa stará a nakladá s nimi SPF. Súčasné zmeny tak reagovali na nedostatočnú úpravu prenájmu spoluvlastníckych podielov.
Pozemkové úpravy riešia v prvom rade vlastnícke vzťahy, kedy z rozdrobeného spoluvlastníctva vzniká pozemok, ktorý je primárne vo výlučnom vlastníctve jedného vlastníka a ktorý je zároveň prístupný z obecnej cestnej komunikácie (tzv. spoločné zariadenia a opatrenia). „Podľa platnej právnej úpravy môžu po pozemkových úpravách vzniknúť aj pozemky o výmere 400 metrov štvorcových. Je však otázne, do akej miery môže byť takáto právna úprava užitočná pre bežných poľnohospodárov, ktorí zväčša hospodária na ploche 100 hektárov a viac,“ tvrdí Adriana Šklíbová. Ako ďalej dodáva, praktickým problémom je aj nedostatočné budovanie spoločných zariadení a opatrení, ktoré po vykonaní pozemkových úprav prechádzajú do vlastníctva obcí.
Novela tiež priniesla povinnosť doterajšieho užívateľa vypratať pozemok, ktorý je predmetom rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, pričom splnenie povinnosti bude môcť správny orgán aj vymáhať. „Povinnosť vypratať pozemky pre nového užívateľa podľa rozdeľovacieho plánu bola iniciatíva fondu. Podľa nášho názoru musí byť právo na užívanie pozemkov vymožiteľné,“ uzatvára Adriana Šklíbová.
