ÚHP súhlasí so závermi štúdie o možnostiach severojužného cestného prepojenia, termín dokončenia výstavby sa posunie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Diaľnica
Foto: ilustračné, SITA/Jana Birošová
Tento článok pre vás načítala AI.

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) sa stotožňuje so závermi štúdie a odporúčaniami Ministerstva dopravy SR o možnostiach severojužného cestného rýchlostného prepojenia.

Ak podľa analytikov nie je dostatočný dopyt z hľadiska tranzitu, má zmysel upraviť medzinárodné záväzky a presunúť plánovanú rýchlostnú cestu R3 zo základnej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) do súhrnnej.

Ukončenie výstavby v roku 2050

Tvrdia, že tým by sa posunula povinnosť dokončiť výstavbu do roku 2050 namiesto 2030 a získal by sa priestor na nájdenie adekvátneho technického riešenia.

Zároveň odporúčame sústrediť pozornosť na dopravné problémy v regiónoch stredného a severného Slovenska, napríklad Banskej Bystrice, Zvolena a Martina, ako aj miest bez obchvatov ako Krupina alebo juhovýchodná časť Ružomberka,“ informoval na sociálnej sieti ÚHP. Problematické úseky podľa inštitúcie treba riešiť skôr ako celé severojužné prepojenie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne.

Ak chceme mať viditeľné výsledky a hotové diaľnice ako v Poľsku, základom je mať jasnú víziu, držať sa priorít a rozhodovať sa podľa dát,“ uviedli analytici.

Treba sa zamerať na rozvoj R3

V súvislosti s možnou trasou severojužného prepojenia cez stredné Slovensko ÚHP odporúča prioritne sa zamerať na rozvoj R3 vo variantoch 1 a 2 severnej a vo variante C južnej časti koridoru.

Navrhuje vypracovať komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti s podrobným dopravným modelom, preradiť R3 zo základnej do súhrnnej siete a vyňať R1 zo súhrnnej siete TEN-T.

Podľa analytikov treba preskúmať existujúce dopravné problémy v lokalitách, kde sa v blízkom období neočakáva výstavba R1 a R3, a nájsť im primerané riešenia.

Štúdia vyčíslila náklady úsekov

Analýza severojužného prepojenia neodporučila predĺženie R1 z Banskej Bystrice cez Donovaly do Ružomberka pri D1. Alternatívou rýchlostného prepojenia Slovenska medzi Poľskom a Maďarskom by mohla byť trasa R3 od D1 pri Martine cez Turiec do Žiaru nad Hronom (severná časť) s následným pokračovaním na juh až po Šahy (južná časť).

Štúdia samostatne posúdila štyri varianty pre severnú časť a tri pre južnú. Náklady na celé prepojenie vyčíslila v závislosti od kombinácie úsekov od 1,2 do 4,1 mld. eur bez DPH. Celkové prínosy vo všetkých posudzovaných variantoch vyšli nižšie ako náklady, ktoré zvyšuje najmä ťažký terén,“ podotkol ÚHP.

Neznamená to, že v budúcnosti prepojenie cez stred Slovenska nebude. Cieľom štúdie bolo rozlúsknuť dilemu medzi R1 a R3 a vybrať varianty, ktoré majú potenciál a mali by sa ďalej rozpracovať.

Stále je v podrobnej štúdii možné optimalizovať náklady a prínosy hľadaním lepšieho technického riešenia a následne projekty zaradiť do investičného plánu,“ dodala inštitúcia.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRÚHP Útvar hodnoty za peniaze