BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) – Členovia SNS na čele s predsedom Jánom Slotom dnes prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi priniesli hárky s podpismi občanov, ktorí žiadajú vypísanie referenda o jazyku.
Podľa predstáv národniarov by sa na Slovensku mal v úradnom styku používať jediný jazyk – slovenčina.
„Táto petícia má obrovský význam, pretože títo (maďarskí) predstavitelia už otvorene žiadajú politickú a územnú autonómiu južného Slovenska. Je to len krôčik od Kosova a z toho dôvodu sme presvedčení, že referendum bude vypísané a bude úspešné,“ povedal Slota po odovzdaní hárkov.
Líder národniarov novinárov ubezpečil, že mu neprekážajú slovenskí Ukrajinci, Rusíni či Bulhari, ktorí výborne ovládajú slovenčinu. Nepáči sa mu však, ak na juhu absolventi stredných škôl nevedia po slovensky ani „ceknúť“.
„Slovenská majorita nechce postihovať lojálnych predstaviteľov národnostných menšín, ale chce postihovať tých, ktorí chcú mať politickú, územnú autonómiu s vlastnou hymnou, s vlastnou vlajkou, s vlastnou políciou,“ vysvetlil.
Zbieranie hlasov bolo náročné
Slotovi je ľúto, že sa strane nepodarilo podpisy priniesť prezidentovi skôr, aby sa referendum mohlo konať zároveň s predčasnými parlamentnými voľbami, čo by mohlo pomôcť zvýšiť účasť. Vysvetlil to náročnosťou zbierania hlasov.
„Bola to dosť veľká tortúra,“ poznamenal. Napriek tomu je „hlboko presvedčený“, že bude úspešné. „Udalosti, ktoré okolo nás bežia, vybudia Slovensko a slovenský národ k tomu, že nepríde 50 percent, ale príde aj 70 percent k referendu.“ Náklady na uskutočnenie referenda sú podľa Slotu v tomto prípade odôvodnené.
„Podstatne viac bude stáť Slovensko, keď príde o južnú časť. To bude stáť nepomerne viac,“ podčiarkol.
Národniari vyzbierali 351-tisíc podpisov
Ústava na vypísanie referenda z ľudovej iniciatívy žiada 350-tisíc podpisov, slotovci ich vyzbierali 351-tisíc. Slota vysvetlil, že pôvodne ich bolo až 400-tisíc, ale mnohé nespĺňali prísne zákonné kritériá, napríklad pri nich nebolo uvedené poštové smerovacie číslo.
„Ste za to, aby sa na celom území Slovenskej republiky v úradnom styku používal výlučne slovenský jazyk?“ chce sa SNS spýtať občanov vo všeľudovom hlasovaní. V článku 93 Ústava SR zakazuje vykonanie referenda o základných právach a slobodách, medzi ktoré v článku 34 radí aj používanie menšinových jazykov v úradnom styku.
Pochybnosti o súlade s ústavou
Ústavný právnik Eduard Bárány pochybuje o tom, či je otázka v súlade s ústavou. „Mám pochybnosti o jej ústavnosti v súvislosti s právom menšín,“ povedal Bárány dávnejšie pre agentúru SITA. Podľa neho sa otázka o legitimite tejto otázky ponúka a treba o nej diskutovať.
Slota si je naopak istý, že navrhovaná otázka je v súlade s ústavou, presviedčajú ho o tom právnici zo SNS aj z prostredia mimo strany. Protiústavnosťou môžu podľa Slotu argumentovať len ľudia vyložene nepriateľsky naladení proti Slovensku a proti slovenskému národu. „Keď toto taký právnik slovenskej národnosti povie, tak toho právnika opľujem vlastnoručne. A môžu si rozprávať kto chce, čo chce. Pretože ústava jednoznačne hovorí až do článku 22 o slovenskom jazyku ako o štátnom, úradnom jazyku,“ vyhlásil pre agentúru SITA Slota v apríli 2011, krátko po štarte petície za slovenčinu ako jediný úradný jazyk.
Návrhy prijaté v referende vyhlási parlament podľa slovenskej ústavy rovnako ako zákon, pričom výsledok referenda nemôže parlament zmeniť alebo zrušiť skôr ako po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Od prijatia podpisov má prezident na vyhlásenie referenda 30 dní, uskutočniť sa musí do 90 dní od vyhlásenia.
Prezident má možnosť požiadať ústavný súd o výklad, či je navrhované otázka v súlade s ústavou. Na platnosť referenda je potrebné, aby sa na ňom zúčastnila najmenej polovica voličov. V novodobej histórii bolo úspešné jediné všeľudové hlasovanie, o vstupe SR do Európskej únie.
Hlasovanie s podobnou otázkou, ako dnes navrhuje SNS, už raz v roku 1999 odmietol vyhlásiť vtedajší prezident Rudolf Schuster. Prezident Ivan Gašparovič, ktorý bol v tom čase poslancom Národnej rady SR za HZDS, vtedy tento krok označil za nešťastný.
Prezident sa otázkou referenda zatiaľ nezaujíma
Prezident Ivan Gašparovič sa zatiaľ nezaoberá otázkou, či je vypísanie referenda o slovenčine ako jedinom úradnom jazyku ústavné, ani či sa so žiadosťou o výklad obráti na Ústavný súd SR.
„Teraz kontrolujeme hárky, či dostatočný počet podpisov spĺňa zákonné kritériá. Ak zistíme, že platných podpisov je najmenej 350-tisíc, príde na rad otázka vypísania referenda, respektíve ústavnosti otázky,“ povedal dnes agentúre SITA prezidentov hovorca Marek Trubač na margo aktivity SNS.
Zamestnanci kancelárie podľa Trubača kontrolujú najmä to, či sa na hárkoch nevyskytujú niektoré mená viackrát a či podpisy spĺňajú zákonné kritériá. Či sú podpisy pravé a uvedené údaje presné, však už kancelária nezisťuje. „Nemáme technické a personálne kapacity preveriť 350-tisíc podpisov v ústavnej 30-dňovej lehote,“ poznamenal Trubač.
Prezident má povinnosť do 30 dní rozhodnúť o tom, či plebiscit vypíše alebo nie, prípadne sa obrátiť na ústavný súd so žiadosťou o výklad, či je otázka v súlade s ústavou. Ak sa na súd obráti, do zverejnenia odpovede lehota neplynie.