BRATISLAVA 20. septembra (WBN/PR) – Skupina Allianz dnes predstavila druhé vydanie svojej „Správy o svetovom bohatstve“ (Allianz Global Wealth Report), ktorá analyzuje vývoj bohatstva a dlhov domácností v 50 krajinách. Správa ukazuje, že minulý rok sa niesol v znamení vzostupu vyplácaných dividend pre sporiteľov. Hrubé svetové finančné aktíva narástli v roku 2010 o 6,2 percenta na 95 300 miliárd eur. Prvýkrát tak prekonali predchádzajúci rekord z konca roka 2007.
Avšak ani silný rast v roku 2010 nedokáže zakryť skutočnosť, že rast celkového svetového bohatstva bol utlmený v posledných rokoch. Hrubé finančné aktíva rastú od roku 2000 v priemere o 4,1 percenta, pričom rast 3,2 percenta na obyvateľa je ešte pomalší. „V porovnaní s globálnym ekonomickým rastom a infláciou za rovnaké obdobie, je tento vývoj skôr sklamaním,“ uvádza Marek Jankovič, prezident Allianz – Slovenskej poisťovne. „Opakujúca sa finančná kríza a prepady na akciových trhoch si vybrali svoju daň na sporiteľoch.“
Východná Európa je najrýchlejšie rastúcim regiónom
Utlmenie rastu aktív je zrejmé najmä vo vyspelých priemyselných krajinách. Priemerný rast je v nich oveľa pomalší než je celosvetový priemer a hrubé finančné aktíva na obyvateľa boli na konci roka 2010 v priemere stále pod úrovňou dosiahnutou pred krízou. Naproti tomu, hrubé finančné aktíva na rozvíjajúcich sa trhoch v Ázii, Južnej Amerike a východnej Európe rástli za posledných desať rokov dvojciferným percentom. Vo Východnej Európe, hrubé finančné aktíva na osobu narástli v priemere o 16,3 percenta za rok – za posledné desaťročie bola najrýchlejšie rastúcim regiónom na svete. Avšak finančná kríza si vybrala svoju daň a rast sa značne spomalil. Tak či tak, hrubé finančné aktíva na obyvateľa narástli od konca roka 2007 o viac ako 30 percent.
Ale aj napriek tejto rozdielnej rýchlosti v akumulácii majetku, ilúzie o prekonaní rozdielov vo svetovom bohatstve nie sú na mieste. V absolútnych hodnotách rozdiely v bohatstve na obyvateľa zostávajú obrovské. V skutočnosti, za posledných desať rokov sa rozdiel ešte viac prehĺbil na takmer 90 000 eur. Avšak, stále viac a viac domácností z chudobnejších krajín sa dostáva medzi strednú triedu, ktorá je definovaná podľa kritérií správy ako vlastniaca finančné aktíva medzi 6 000 a 36 200 eur. „Dnes viac ako 300 miliónov ľudí z rozvojových krajín sa zaraďuje medzi strednú triedu. To znamená, že viac ako polovica strednej triedy už nepochádza zo „starých“ priemyselných krajín. To bude mať ďalekosiahle dôsledky pre finančné trhy po celom svete,“ konštatuje Jankovič. Okrem toho, aj bohatstvo vyššej triedy sa stáva čoraz viac a viac globálnym. Už viac ako 10 percent bohatých domácností žije v rozvojových a transformujúcich sa krajinách.
Finančné aktíva Slovákov sa za posledných desať rokov strojnásobili
S priemernými hrubými finančnými aktívami na obyvateľa vo výške 7 578 eur na obyvateľa je Slovensko stredne bohatou krajinou. Navyše, súkromné bohatstvo rastie na Slovensku pomerne silne. Počas posledných desiatich rokov sa priemerné hrubé finančné aktíva na obyvateľa viac ako strojnásobili. Aj keď slovenské tempo rastu 12,8 percenta za rok je pod priemerom regiónu (16,3 percenta), Slovensko je jednou z mála krajín na svete, kde rast aktív v skutočnosti zrýchlil po finančnej kríze. Tak ako aj v minulom roku rebríček najbohatších krajín vedie Švajčiarsko ťažiace najmä zo silnej meny. Švajčiarsko (207 393 eur na obyvateľa) je v rebríčku nasledované USA (111 897 eur na obyvateľa) a Japonskom (111 598 eur na obyvateľa).
Svetové aktíva a úspory sú veľmi rozličné a je preto ťažké pre ne nájsť spoločného menovateľa. Avšak, v niekoľkých posledných rokoch môžeme predsa pozorovať jeden trend. Všade vo svete, ale predovšetkým v bohatších krajinách, je evidentné uprednostňovanie „bezpečných aktív“. Vo svetovom investičnom mixe stratili cenné papiere od roku 2000 päť percentuálnych bodov, pokým vklady v bankách narástli o 4 percentá. Na Slovensku je podiel bankových vkladov tradične vysoký. Na konci roka 2010 dosahoval podiel 60 percent. „Aj keď vyčkávacia taktika investorov je pochopiteľná v situácii poznačenej neistotou na trhoch, mohla by ohroziť dlhodobý vývoj akumulácie majetku. Vzhľadom k dramatickým dôsledkom demografických zmien, sporitelia si jednoducho nemôžu dovoliť spoliehať sa iba na investície s nízkym rizikom a výnosom,“ hovorí Jankovič. „Príliš mnoho je v stávke, úsilie o vyriešenie súčasnej krízy a obnovenie dôvery medzi jednotlivými investormi bude mať ďalekosiahle dôsledky na vývoj úspor – a dopady pocíti aj nasledujúca generácia.“
Zadlženosť domácností vo svete je veľmi rozdielna
Aj pre finančnú krízu sa v posledných rokoch rast súkromného dlhu spomalil. V dôsledku toho sa slovenská miera dlhu (dlh domácnosti ako percento HDP) viac menej stabilizovala na 48 percentách. V celosvetovom meradle je vývoj veľmi podobný. Svetová miera dlhu poklesla o 3,5 percenta na 67 percent po tom, čo v roku 2007 dosiahla svoj vrchol. No tieto čísla maskujú obrovské regionálne rozdiely, ktoré úzko súvisia s úrovňou bohatstva. Privátne dlhy sú v prvom rade a najmä problémom bohatých krajín, kde sa miera dlhu pohybuje v priemere na 88 percentách. Na porovnanie, dlhová miera chudobných krajín sa pohybuje na úrovni okolo 20 percent. Rovnaké rozdiely nájdeme aj vo východnej Európe, kde miera zadĺženia v členských krajinách EÚ dosahuje takmer 40 percent v porovnaní so 14 percentami v ostatných krajinách východnej Európy.
Rebríček krajín s najvyššími finančnými aktívami na obyvateľa
1. Švajčiarsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 207 393 eur
2. USA
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 111 897 eur
3. Japonsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 111 598 eur
4. Dánsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 107 057 eur
5. Holandsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 104 847 eur
6. Austrália
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 90 808 eur
7. Singapur
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 89 110 eur
8. Belgicko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 85 859 eur
9. Veľká Británia
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 81 851 eur
10. Kanada
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 79 997 eur
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa na Slovensku a v susedných krajinách
1. Rakúsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 59 346 eur
2. Česká republika
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 13 067 eur
3. Maďarsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 10 399 eur
4. Slovensko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 7 578 eur
5. Poľsko
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 7 377 eur
6. Ukrajina
Hrubé finančné aktíva na obyvateľa: 899 eur
Finančné aktíva zahrňujú hotovosť, bankové účty, cenné papiere a investičné účty, ktoré môžu byť konvertované za hotovosť. Nezahŕňajú nelikvidný fyzický majetok, ako je napr. auto, dom či šperky.