BRATISLAVA 5. septembra (WEBNOVINY) – Desiatka nových perzistentných organických látkach (tzv. POPs), teda ťažko odbúrateľných znečisťujúcich látok sa dostáva do pozornosti aj na Slovensku.
V rokoch 2009 a 2011 tieto nové POPs pridali na svoje „čierne listiny“ na Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru o týchto látkach, teraz sú už aj v národnom realizačnom pláne Slovenska. Návrh envirorezortu dnes odobrila vláda.
Perzistentné organické látky POPs ( z anglického Persistent organic pollutants) sa vyznačujú dlhým časom prežitia v životnom prostredí. Majú schopnosť intenzívne sa kumulovať v potravinovom reťazci. Do životného prostredia sa dostávajú najmä v dôsledku ľudskej činnosti, napríklad pri používaní v poľnohospodárstve a priemysle alebo v dôsledku neúmyselnej činnosti (napríklad ako vedľajšie produkty pri výrobe) alebo v dôsledku havarijných udalostí.
Ak tieto látky uniknú do ovzdušia, nie je ich prakticky možné nijakou čistiacou operáciou odstrániť. Prenášajú sa na veľké vzdialenosti a prenikajú aj do oblastí, v ktorých sa nikdy nevyrábali a nepoužívali (napr. Arktída a Antarktída).
Rozšírený zoznam
Pretože prenos POPs ovzduším nepozná pozemské hranice, ochrana životného prostredia pred týmito látkami je predmetom viacerých medzinárodných aktivít. Najprv v roku 1998 prijali protokol o POPs k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. V máji 2001 uzrel svetlo sveta Štokholmský dohovor.
Tento sa vzťahuje na problematiku neúmyselne vznikajúcich POPs, ako napríklad dioxíny a furány, na problematiku zámerne (účelovo) vyrábaných POPs (používaných ako pesticídy alebo ako technické kvapaliny), na nakladanie s odpadmi s obsahom POPs environmentálne vhodným spôsobom, na dekontamináciu území kontaminovaných POPs, monitoring, reporting, výmenu informácií a relevantný výskum a vývoj alternatív za POPs.
Slovensko aktualizuje svoj národný plán o látky, ktoré sú už v prílohách Štokholmského dohovoru. Medzi tie, ktoré sa už nemajú používať a vyrábať, pribudli alfa-hexachlórcyklohexán, beta-hexachlórcyklohexán, chlórdekon, hexabrómdifenyl, hexabrómdifenyléter a heptabrómdifenyléter, lindán, pentachlórbenzén, tetrabrómdifenyléter, pentabrómdifenyléter, technický endosulfán a jeho súvisiace izoméry.
Medzi látky s obmedzením použitia a výroby už patrí aj kyselina perfluóroktánsulfónová a jej soli, ako aj perfluóroktánsulfónfluorid. K látkam, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti ich neúmyselnému vzniku, pribudol pentachlórbenzén.
Organizácia Greenpeace pochválila Slovensko
Pôvodné POPs ako ani nové POPs sa v súčasnosti na Slovensku nevyrábajú ani nepoužívajú. Z dostupných informácií tiež vyplýva, že u nás sa od roku 2007 neuskutočnil ani dovoz, ani vývoz chemických látok, ktoré sú zaradené do príloh Štokholmského dohovoru ako nové POPs.
POPs pesticídy sa v súčasnosti na Slovensku nepoužívajú. Vyskytujú sa však staré zásoby nespotrebovaných pesticídov ako dôsledok zásadnej zmeny v pôdohospodárstve po roku 1989.
Vzhľadom na potrebu ich zneškodnenia sa priebežne vyhľadávajú a evidujú. K 15. júlu 2011 bolo na našom území evidovaných 59 514,9 kilogramov odpadov z POPs pesticídov, pričom sa zabezpečuje ich postupné zneškodňovanie.
Organizácia Greenpeace privítala informáciu, že na území Slovenska sa nebezpečné chemikálie známe ako pôvodné POPs a nové POPs látky v súčasnosti nevyrábajú ani nepoužívajú. Rovnako ich potešilo rozšírenie zoznamu nebezpečných, ťažko odbúrateľných organických znečisťujúcich látok, ako aj opatrenia na ich elimináciu.
„Za dlhodobo najväčší problém s POPs látkami na území SR považujeme kontamináciu rozsiahlych častí východného Slovenska polychlórovanými bifenylmi, verejnosti známymi pod skratkou PCB. Slovensko nedokázalo využiť medzinárodnú technickú a finančnú pomoc, ktorú nám poskytol Svetový environmentálny fond – GEF a organizácie OSN pri likvidácii PCB a dodnes nemá jasný plán, ako sa s kontaminovanými územiami vyrovnať,“ uviedol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
