Zohnať na Slovensku suveníry, ktoré by ľudia hrdo prezentovali svojim zahraničným priateľom a po ktorých by sa po príchode turistov len tak zaprášilo, nebýva vždy jednoduché. Mladá dvojica nadšencov vystupujúca pod značkou SlovakiaGift sa preto rozhodla zamiešať karty a vrátiť ľudový ornament nielen do predajní so suvenírmi, ale aj do každodenného života. Sylvia Ciulisová s priateľom Vladimírom Korčekom zalovili v historických knihách a ľudovým vzorom z výšiviek dali moderný šmrnc. Ich pohľadnice či odznaky najprv oslovili turistov, dnes vzory mladej dvojice nájdete aj na sedacích vakoch, krytoch na smartfóny či taštičkách, ktoré vzbudzujú čoraz väčší záujem aj u domácich zákazníkov.
„Snažíme sa, aby predmety neboli čisto dekoratívne – aby to nebol taký ten lapač prachu na polici. Chceme slovenský ornament, pôvodnú tvorbu i tvorbu inšpirovanú folklórom dostať do každodenného života,“ hovorí Sylvia. Vyštudovaná právnička, ktorú móda chytila za srdce už v útlom detstve a ktorú dlhé roky fascinovala krása slovenskej čipky a výšivky, si postupne plní aj ďalší sen – v moderno-ľudovom duchu práve tvorí celú odevnú kolekciu. Zdá sa, že tak, ako si v zime často obliekame populárne svetre s nórskym vzorom, budeme mať možnosť čoskoro bežne nosiť aj čičmianske alebo vajnorské výšivkové vzory a prezentovať „to naše“ v bežnom živote i vo svete.
Ako ste sa dostali k výrobe suvenírov? Aký cieľ ste sledovali a prečo?
Tvorba suvenírov bola logickým vyvrcholením. Už dlho predtým som sa ako laik nadšene venovala štúdiu ľudovo-umeleckej tvorby, najmä pokiaľ ide o odev, doplnky a šperky. Zbierala som rôzne knihy, vzorkovníky a podobne. Ale reakcie slovenskej verejnosti na pokusy aplikovať ľudovo-umelecké prvky do súčasného dizajnu nenasvedčovali tomu, že by sme práve s týmto mohli urobiť dieru do sveta. Tak nás napadlo núkať „to naše“ predovšetkým cudzincom, ktorí slovenský folklór milujú. No a zrodili sa suveníry SlovakiaGift.
Značku ste založili v roku 2011, ako ste sa rozbiehali? S akými reakciami ste sa v začiatkoch stretli?
Začiatky boli plné nadšenia. Keď sme prvýkrát videli naše pohľadnice, boli sme ozaj šťastní – mali sme pocit, že sa to podarilo. Reakcie predajcov suvenírov, ktorým sme produkty ponúkali, boli však rôzne. Úspechy sme rozhodne nežali, išlo to pomaličky. Až reakcie turistov presvedčili predajcov, že aj toto je dobrý spôsob ako prezentovať Slovensko.
Ako ste na tom dnes? Prahnú ľudia dnešnej doby po ľudovej ornamentike?
Dnes je to o niečo lepšie, hoci stále sme ešte na začiatku. Máme už však pár stálych odberateľov, ktorí si naše produkty pochvaľujú. A keď objavíme na blogoch cestovateľov fotografie našich pohľadníc s obdivnými komentármi, máme pocit, že to jednoducho má zmysel. No a veru aj Slováci sa budia. Kupujú si naše suveníry ako darčeky pre priateľov z cudziny, ale predávajú sa i kryty na telefóny, šatky z modrotlače, či motýliky inšpirované dierkovou výšivkou. Mnohí ľudia nám pochvalne píšu a dávajú tipy na nové produkty, ktoré by sme mohli vyrábať a to je krásne. Osobne ma to mimoriadne teší, pretože takto sa slovenský ornament vracia do bežného života.
Je na trhu so slovenskými suvenírmi ešte miesto?
Podľa mňa je na trhu so slovenskými suvenírmi miesta dosť. V mnohých suvenírových obchodoch sú tony anonymného tovaru, ktorý so Slovenskom nemá nič spoločné. Ale je to obchod ako každý iný, kde rozhodujúcim faktorom je cena, a tak v konkurencii s veľkovýrobcami to nový, hoci aj dobrý nápad, nemá ľahké. Treba však bojovať :)
Odmala ste sa venovali móde – kde sa vzala táto láska a ako sa prejavovala?
Áno, módu milujem. Nadšene sledujem domácu i svetovú scénu a mám svojich favoritov, ktorých vyslovene zbožňujem. Zo svetových to sú jednoznačne Valentino, John Galliano a Yves Saint Laurent, zo slovenských tvorcov s radosťou sledujem Martina Hrču a tiež sa mi veľmi páči práca Andrey Pojezdálovej. Kde sa táto láska k móde vzala, netuším. Prejavovala sa tradične, prieberčivosťou v obliekaní, šitím gigantického množstva šiat pre bábiky, neskôr samozrejme pre seba a priateľov. Upravovanie strihov z časopisov mi nestačilo, a tak som popri štúdiu na gymnáziu absolvovala rekvalifikačné kurzy na tému konštrukcia strihov a šilo sa.
Pri výbere vysokej školy ste však dali prednosť právu – prečo? Išla móda v tomto období do úzadia?
Rozhodovanie nebolo ľahké. Asi kvôli mojej výrečnosti ma od mala všetci videli ako nástupcu svojho nebohého otca, ktorý bol právnikom. Ja som chcela ísť študovať textilnú technológiu a návrhárstvo, podala som prihlášku a vzali ma. Ale vzali ma aj na právo a pragmatické dôvody v tej chvíli vyhrali nad láskou k odevu. Nie však úplne, šila som aj počas štúdia práva, pred každým plesom a vždy, keď bola príležitosť. No a hoci sa s veľkou radosťou čím ďalej tým viac venujem zase odevu a inej tvorbe, na právo som nezanevrela. Právo mám rada, len jeho aplikácia v tejto krajine ma nenapĺňa, hoci sú momenty, kedy ma veľmi teší byť právničkou.
Čo vás tak fascinuje na ľudových vzoroch, krojoch a ornamentike?
Paradoxne som nikdy nebola folkloristka. Ku krojom ma priviedli dobové fotografie. Také to slávnostné pózovanie u fotografa v štúdiu. Všetci tí dokonale ustrojení ľudia na mňa pôsobili až magicky dôstojne. No a pohľad zblízka nijako nezaostával. Krása čipky, výšivky a ustrojenia ma vyslovene fascinovali. Navyše tieto ornamenty nie sú len dekoratívna záležitosť, ale prezrádzajú mnoho o nositeľovi a dokonca ho ochraňujú. Všetko to na mňa zapôsobilo tak veľmi, že nebolo možné nepodľahnúť.
Prenášate tento druhý, hlbší faktor aj do svojich dizajnov? Dozvedia sa z vašich suvenírov niečo viac o ľudových zvykoch aj zákazníci?
Dá sa povedať, že sa o to vždy snažíme. Kryt na telefón zákazník dostane aj s pohľadnicou, kde si môže o tomto motíve niečo prečítať. No a ak nás naši fanúšikovia nájdu na dizajn markete alebo inej predajnej akcii, tak rozprávame neustále. Hovoríme o tom, čo je to kútnica, aké funkcie mali výšivky a čokoľvek iné, čo ľudí zaujíma.
Ako postupujete pri návrhu svojich dizajnov? Podľa čoho vyberáte vzory, ktoré použijete?
V našej tvorbe sú dva prístupy. Pri výrobe pohľadníc sme sa rozhodli zachovať farebnosť i kompozíciu pôvodnej výšivky, čím pohľadnica získava dokumentačnú hodnotu. Pri tvorbe rôznych suvenírov, tričiek a odevných doplnkov pracujeme s týmito ornamentmi voľnejšie v snahe priblížiť výsledný dizajn súčasným trendom. Meníme farebnosť, kompozíciu alebo vytvárame vlastné prvky.
Ľudové motívy sú kultúrnym dedičstvom – ako dostávajú punc nadčasovosti a originality?
No v prvom rade sa snažíme, aby vytvárané predmety neboli čisto dekoratívne. Aby to nebol taký ten lapač prachu na polici. Chceme slovenský ornament, pôvodnú tvorbu i tvorbu folklórom inšpirovanú dostať do každodenného života. Takže nosičom ornamentu sú veci tak súčasné ako Tulivak, tričko alebo kryt na telefón. Ale na druhej strane máme veľkú úctu a rešpekt pred ľudovým ornamentom a považujeme ho za klenot, preto sa pri výrobe snažíme o čo najlepšiu kvalitu materiálu i technológiu výroby.
Váš dizajn schválila aj komisia ÚĽUVu – čo to pre vás znamená?
Znamená to pre nás naozaj veľa. Ako som v úvode povedala, hoci som veľký nadšenec, stále som laik, a tak schválenie pohľadníc komisiou ÚĽUV-u bolo ako potľapkanie po pleci. Táto komisia je pomerne prísna, takže som si istá, že nemiestne a neúctivé použitie ľudového ornamentu by sa nestretlo s pochvalou.
Kde hľadáte inšpiráciu? Je ľudová výšivka nevyčerpateľnou studnicou?
Máme pomerne veľkú knižnicu na tému ľudovej výšiky, odevu a šperku, keďže sa tomu venujem už dlho. Ale vypomáhajú aj knižnice a rozhodne v neposlednom rade aj odborníci a nadšenci ako je napríklad Zuza Tajeková, ktorá rekonštruuje kroje a má zdokumentovanú naozaj veľkú zbierku. No a slovenský ľudový ornament je tak bohatý, že jeho vyčerpanie si naozaj neviem predstaviť.
Na akých produktoch by ste najradšej videli váš dizajn?
Veľký priestor vidím v dizajne obalov, ktorý by mohol vyzdvihnúť regionálnosť produktu, čo je dnes vyslovene cenený faktor. Tiež dizajn bytového textilu a mnoho iných oblastí, kde by s citom aplikovaný ľudový ornament mohol pôsobiť trendovo a predsa slovensky.
Čo by podľa vás malo reprezentovať Slovensko vo svete?
Všetko, čo na Slovensku stojí za zmienku. Je tu veľa šikovných ľudí vo všetkých oblastiach, ktorých práca by mala byť súčasťou prezentácie Slovenska. Ak by sme mohli prispieť my, tak priestor vidím v oblastiach, kde je žiadúce vyzdvihnúť slovenskú identitu. Rôzne prezentačné materiály o Slovensku, ktoré sa rozdávajú na veľtrhoch cestovného ruchu, formálne dary, ale aj ľudovou ornamentikou jemne šmrncnutý odev pre slovenské hostesky na kultúrnych, športových či iných podujatiach so svetovou účasťou.
Na čom teraz pracujete? Čo by ste si ešte dopísali do zoznamu vecí, ktoré by ste chceli realizovať?
Pozitívna odozva na našu prácu ma posmelila vrátiť sa opäť k odevu a skúsiť vytvoriť odevnú kolekciu inšpirovanú ľudovo-umeleckou tvorbou. Absolútne súčasný, nositeľný odev, ktorý strihom, ornamentom alebo pôvodným ľudovoumeleckým doplnkom vytvára nevtieravý, ale jednoznačný dojem slovenskosti. Takže práve tomu sa teraz horlivo a nadšene venujem. Okrem toho pripravujeme novú kolekciu suvenírov, ktorá je úplne iná, takže sa turisti i naši fanúšikovia majú na čo tešiť.
Kedy predpokladáte, že spomínanú odevnú kolekciu predstavíte svetu? Pôjde len o dámsku záležitosť?
Veľmi radi by sme to stihli do začiatku leta a hoci dámske modely budú prevládať, muži neostanú skrátka.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová