BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Poslanci Národnej rady SR budú v druhom čítaní pokračovať v rokovaní o odvodovej odpočítateľnej položke (OOP), ktorá má znížiť zdravotné odvody nízkopríjmových zamestnancov.
Rokovanie o novele vyvolalo v parlamente kritiku opozície. Tá namietala skrátené legislatívne konanie pri tak závažnom opatrení, ako aj to, že diskriminuje isté skupiny obyvateľov.
Cestnú daň získa po novom štát, motocyklistov čakajú zmeny
Novela o obstarávaní odhalí podľa opozície len biele kone
Volebný balíček, ktorý ponúka pseudogeniálny nápad
Poslanec Ivan Švejna (Most- Híd) povedal, že nejde o sociálny ale o volebný balíček, odvodovú úľavu označil za pseudogeniálny nápad, ktorý zaplatia daňoví poplatníci a ktorý bude mať za následok zvýšenie deficitu verejných financií.
Opatreniu vyčíta najmä to, že diskriminuje ľudí, ktorí majú síce príjem 380 eur, čo bude zodpovedať sume budúcoročnej minimálnej mzdy, ale sú napríklad samostatne zárobkovo činnými osobami.
Podotýka, že živnostník s takýmto príjmom, bude musieť platiť zdravotné odvody aj naďalej. Rovnako na tom budú aj dohodári, ktorí majú dokonca ešte nižší príjem. Podľa Švejnu sa môžu cítiť diskriminovaní aj neevidovaní nezamestnaní, ktorí hoci nemajú žiaden príjem, odvody platiť musia.
„Toto nie je spôsob solidarity. Jednoducho aký je spôsob solidarity, že tí, čo majú nižší príjem, tí, ktorých som uviedol, musia platiť do spoločného balíka a tí, čo majú vyšší príjem, nemusia,“ podotkol Švejna v rozprave.
Opatrenie je podľa neho rozdávanie peňazí iných občanov na úkor deficitu a nezlepšuje zdravotníctvo.
Odpočitateľnú položku si neuplatnia dohodári, živnostníci, tlmočníci, autori či umelci
Rovnakú námietku vzniesol aj Jozef Mihál (SaS). Ten doplnil, že len napríklad dohodárov je niekoľko desiatok tisíc a mnohí z nich zarobia podstatne menej ako zamestnanci. Takisto ako Švejna namieta, že OOP si nebudú môcť uplatniť samostatne zárobkovo činné osoby ako živnostníci, tlmočníci, autori či umelci, ktorí tvoria taktiež nezanedbateľnú skupinu.
„Týka sa len zamestnancov v pracovnom, služobnom pomere,“ povedal Mihál na margo odvodovej úľavy. Tieto výhody pre zamestnancov podľa neho reálne zaplatia najmä živnostníci, ktorým, ako podotýka, vláda neustále zvyšuje odvody. Pýta sa, kde je v tomto systéme spravodlivosť, či poistenec štátu čerpá menej zdravotnej starostlivosti ako živnostník, ktorý zaplatí na odvodoch viac.
Kažimír sa s Mihálom pohádal a odišiel zo sály
Opatreniu vyčíta aj niekoľko ďalších nedostatkov, v ďalšom čítaní chce predložiť pozmeňujúce návrhy. Okrem iného pripomína, že na Slovensku je až šesť pásiem minimálnej mzdy a zdvihnutím tej najnižšej sa zdvíha aj ďalších päť. „Pýtam sa, kde je nejaká kompenzácia pre priemerne alebo mierne nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov, tých, ktorí zarábajú 600, 700 eur? Pretože aj tým musia zamestnávatelia zdvihnúť zo zákona mzdy a týmto tú kompenzáciu cez odpočítateľnú položku neponúkate,“ uviedol Mihál.
Mihál navyše podotýka, že zavedenie OOP avizovala vládna strana Smer-SD už v lete tohto roka, napriek tomu sa o nej rokuje v skrátenom konaní. Podľa neho už v auguste mohla ísť novela do riadneho medzirezortného pripomienkového konania, tak aby verejnosť dostala priestor vyjadriť sa a dať pripomienky na zlepšenie. „Celý postup, ktorý vaša strana v tejto veci zaujala, chápem ako určité divadlo pre voličov, aby ste ukázali drámu, ako vy viete reagovať na poslednú chvíľu,“ skonštatoval Mihál.
Počas jeho vystúpenia vznikla menšia hádka medzi ním a ministrom financií Petrom Kažimírom, ktorý následne na chvíľu opustil rokovaciu sálu. Neskôr sa Mihálovi za svoju reakciu ospravedlnil.
Skrátené konanie o odvodovej úľave berie Kažimír na seba
Príčinou, prečo sa o návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý zavádza odpočítateľnú položku, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, je ministerstvo financií. Priznal to jeho šéf Peter Kažimír v rozprave. Súhlasil s tým, že návrh bol predstavený už v lete tohto roka, avšak ako tvrdí, čakali na posledné dáta makroekonomického vývoja a údaje štatistického úradu o vývoji rastu slovenskej ekonomiky.
„Za týmto váhaním nebola neznalosť a neschopnosť, ale zodpovednosť z pohľadu toho, aby sme boli schopní postaviť sa za návrh, ktorý sme schopní zaplatiť, na ktorý máme fiškálny priestor bez toho, aby sme ohrozili trajektóriu splnenia základného cieľu, a to je vyrovnaného rozpočtu v roku 2017,“ skonštatoval Kažimír s tým, že súčasný návrh to spĺňa.
Na margo kritiky podotýka, že verejná diskusia o odpočítateľnej položke trvá niekoľko mesiacov a legislatívny návrh, ktorý je v parlamente, sa vo svoje filozofii v zásade neodlišuje od prvotného návrhu, len je dotiahnutý v technických detailoch. Zmenou je napríklad rozšírenie platového pásma do úrovne 570 eur z pôvodných 500 eur. Toto rozšírenie podľa Kažimíra umožnili práve posledné prognózy a tak za ten istý objem peňazí si bude môcť odvodovú úľavu uplatniť viac ľudí.
Minister podotýka, že asi historicky prvýkrát sa rezort financií postavil za nárast minimálnej mzdy, ktorá má byť od budúceho roka na úrovni 380 eur, a to preto, že v kombinácii s odvodovou úľavou tento nárast znamená aj skutočný nárast čistého disponibilného príjmu nízkopríjmových zamestnancov. Šéf MF verí, že to bude mať pozitívny dopad na domácu spotrebu, a tým aj na ekonomiku ako takú. Od opatrenia očakáva aj zvýšenie zamestnanosti. „Naším kľúčovým zámerom je reagovať na najväčší problém našej ekonomiky, a to je dlhodobá nezamestnanosť nízkokvalifikovaných pracovníkov,“ povedal Kažimír.
Dôvodom, prečo sa odpočítateľná položka uplatnila na zdravotných odvodoch a nie na sociálnych, je podľa Kažimíra to, že v prípade sociálnych odvodov nemáme zatiaľ funkčný systém ročného zúčtovania. „Museli by sme ho nahradiť obrovskou byrokratickou obštrukciou, ktorou by sme znehodnotili cieľ tohto nástroja“ povedal minister financií. Tvrdí, že opatrenie komunikovali aj so zdravotnými poisťovňami. Kažimír sa tiež vyjadril, že je pripravený prijať každý zmysluplný návrh, ktorý odhalí technické problémy v legislatíve.
Odvodová odpočítateľá položka má znížiť zdravotné odvody nízkopríjmových zamestnancov. Opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 600-tisíc ľudí. Vláda si od OOP zároveň sľubuje aj zvýšenie zamestnanosti, keďže zamestnávateľom poklesnú náklady na prácu u vymedzenej skupiny zamestnancov. Zmeny sú obsiahnuté v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení. O legislatíve rokuje parlament v skrátenom konaní. Zavedením OOP sa kompenzuje nárast minimálnej mzdy v roku 2015.
Na odvodovú úľavu budú mať nárok tí zamestnanci, ktorí zarobia menej ako 570 eur mesačne, resp. 6840 eur ročne. Zamestnanci s vyššími príjmami budú zdaňovaní rovnako ako doteraz. Odvodová odpočítateľná položka bude v rovnakej výške ako budúcoročná minimálna mzda, čiže 380 eur mesačne, respektíve 4560 eur ročne. Suma sa bude alikvotne krátiť podľa odpracovaného obdobia.
Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody. S rastom príjmu o jedno euro, klesne suma OOP o dve eurá. Človek, ktorého mzda bude napríklad 450 eur v hrubom, uhradí na zdravotných odvodoch 8,4 eura, namiesto súčasných 18 eur. Zamestnávateľ za takéhoto pracovníka odvedie namiesto 45 eur po novom len 21 eur.
OOP sa bude uplatňovať len na príjmy zo zamestnania a nemôže prekročiť sumu zárobku z klasického pracovného pomeru. Na určenie výšky odpočítateľnej položky sa budú posudzovať všetky príjmy zo zárobkovej činnosti. „Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva.
Zamestnanec bude povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odvodovej úľavy. V nadväznosti na zavedenie OOP sa zvýši sadzba za poistencov štátu, ktorá bude kompenzovať výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktoré im spôsobí odvodová úľava. Platba za poistencov štátu sa navrhuje vo výške 4,16 percenta z vymeriavacieho základu. Štát bude OOP kompenzovať sumou 152 milónov eur.
Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015.
