BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) – Od roku 2005 klesajú počty cudzincov žiadajúcich o poskytnutie medzinárodnej ochrany na Slovensku.
Píše sa to v materiáli, o ktorom dnes hovoril vládny kabinet. „V súčasnosti je migračná situácia v podmienkach Slovenskej republiky stabilizovaná. Táto situácia sa však v dôsledku aktuálneho vnútropolitického vývoja a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie, a to najmä v krajinách severnej Afriky a krajinách Blízkeho východu, môže radikálne zmeniť,“ varuje ministerstvo vnútra.
Ako tvrdia v materiáli, za pozitívny vývoj môže realizácia koncepcie migračnej politiky a z nej vyplývajúce opatrenia. Dnešná správa je už piatou podobnou a zároveň poslednou, pretože vláda 2. februára uložila ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, aby pripravil návrh Migračnej politiky Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020.
Slovensko sa v posledných rokoch aktívne zapojilo do presídľovacieho procesu. Išlo o transfer palestínskych utečencov z Iraku do tretej krajiny. Zároveň sa robili opatrenia na prijímanie migrantov z krajín Európskej únie, ktoré čelia veľkému náporu migrantov, prípadne z krajín, v ktorých prípade Európska únia dohodla poskytnutie humanitárnej pomoci na základe princípu solidarity. „Tieto aktivity vzhľadom na ich mimoriadny medzinárodný význam a vysoké politikum je potrebné i do budúcnosti považovať za prioritu migračnej politiky Slovenskej republiky,“ uvádza sa v materiáli.
Najčastejšie dostali pobyt pre prácu
Policajti udeľovali cudzincom pobytové oprávnenia, najčastejšie pre zamestnanie alebo podnikanie. Často však zamestnaným cudzincom s prechodným pobytom hrozila strata zamestnania, preto svojvoľne odchádzali do iných krajín únie bez toho, aby o tom upovedomili políciu. Väčšinu porušení zákona riešili blokovou pokutou, vážnejšie riešili administratívnym vyhostením.
Cudzineckí policajti riešia aj žiadosti súvisiace so zlúčením rodiny a zisťujú, či v prípade uzavretia manželstva s cudzincom mu nešlo len o povolenie na pobyt. V sledovanom období zistili vyšší počet žiadateľov o azyl, ktorí so Slovákmi uzavreli manželstvo len s cieľom dostať povolenie na pobyt v SR. Išlo predovšetkým o občanov Nigérie. Niektorí cudzinci sa snažili využiť aj diery v zákone a zneužiť povolenie na iný účel ako pôvodný. Niektorí pri vypĺňaní žiadostí prikladali falošné doklady.
Najčastejšie chodia z Ukrajiny
Slovensko je tranzitnou krajinou migrantov. Nelegálny vstup majú na svedomí naďalej najmä medzinárodné skupiny prevádzačov. Najčastejšie prichádzali nelegálni migranti z Ukrajiny. Prevádzači pracujú so slovenskými kolegami a migráciu organizujú priamo v záchytných a pobytových táboroch migračného úradu.
Migranti potom najčastejšie smerujú do Rakúska a odtiaľ najmä do Talianska, Španielska a Francúzska, prípadne škandinávskych krajín.
Na nelegálnej migrácii sa podieľajú aj cudzinci s dlhodobým pobytom na Slovensku, zo zločinu prevádzačstva bolo v roku 2010 podozrivých 147 osôb, obvinili 81 ľudí. Policajti zaistili za minulý rok 1 095 migrantov.
Novým fenoménom sa stávajú takzvané overstayers neoprávnené pobyty. Občania tretích krajín vstúpia na územie legálne s platnými schengenskými vízami, no po uplynutí povolení naďalej zostávajú v schengene. Problémom býva aj vstup migrantov bez dokladu totožnosti, potom o sebe hovoria ako o maloletých bez sprievodu.
30 074 eur na dávky
V roku 2010 v súlade s dohodami odovzdali zo Slovenska do susedných štátov 317 cudzincov a 28 prijali na Slovensku. V minulom roku požiadalo v SR o azyl 541 cudzincov, čo bolo o 281 menej ako v roku 2009. Azyl úrady udelili 15 a traja získali občianstvo. V roku 2010 ministerstvo práce poskytovalo dávku v hmotnej núdzi 239 migrantom, čo za mesiac predstavovalo 30 074 eur.
V záchytných a pobytových táboroch, kde sa sústreďujú migranti prichádzajúci z rôznych krajín, existuje navyše určité riziko výskytu infekčných ochorení. V azylových zariadeniach je realizovaný systém trojmesačnej karantény, ktorý chráni obyvateľstvo pred zavlečením prenosného vírusu.
