BUDAPEŠŤ 31. decembra (WEBNOVINY) – Nový maďarský mediálny zákon „obstojí v skúške všetkých európskych hodnôt“ a neobsahuje nič, čo by sa vymykalo praxi v iných členských štátoch Európskej únie.
Podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics, ktorý zároveň plní funkciu ministra spravodlivosti, to vo štvrtok uviedol v liste adresovanom podpredsedníčke Európskej komisie (EK) Neelie Kroesovej. Vyjadril pritom presvedčenie, že kritika namierená proti vláde premiéra Viktora Orbána je politicky motivovaná.
Komisárku pre digitálnu agendu, ktorá má na starosti aj oblasť slobody tlače, Navracsics oslovil po tom, ako denník Financial Times uviedol, že komisia v súvislosti so sporným zákonom žiadala informácie od maďarskej vlády. Vicepremiér v liste poznamenáva, že legislatívu nahrádzajúcu „zastarané a kontroverzné“ predpisy maďarský parlament 21. decembra schválil vyše dvojtretinovou väčšinou. Navracsics plánuje Kroesovej v najbližších dňoch poskytnúť oficiálny preklad zákona, pričom ju žiada, aby si ho pozorne prečítala a následne formulovala konkrétne otázky.
Zákon vstupuje do platnosti
Maďarský prezident Pál Schmitt vo štvrtok podpísal kontroverzný mediálny zákon, ktorý v krajine vyvoláva obavy z ohrozenia slobody tlače. Informoval o tom internetový portál Index, podľa ktorého nová legislatíva vstúpi do platnosti už v piatok, keď ju zverejnia v maďarskom úradnom vestníku. Schmitt, ktorý je blízkym spojencom premiéra Viktora Orbána, zákon podpísal napriek početným výhradám a výzvam z radov opozície, aby ho najprv nechal preskúmať ústavným súdom. Prezident tak navyše urobil iba dva dni pred začiatkom maďarského predsedníctva v Európskej únii. Kritika na adresu zákona pritom odznela aj z úst viacerých významných európskych politikov.
Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo“, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska“.
Európa protestuje
Podľa luxemburského ministra zahraničia Jeana Asselborna maďarský mediálny zákon porušuje základné práva únie a Európska komisia by mala okamžite konať. Uviedla webová stránka orf.at. „Maďarský zákon celkom jednoznačne porušuje európske dohody,“ povedal Asselborn pre agentúru Reuters. „Ak pravicová maďarská vláda bude trvať na svojich plánoch, vznikne otázka, či je krajina hodná prevziať 1. januára predsedníctvo EÚ. Elementárne hodnoty únie budú zdiskreditované,“ povedal Asselborn a dodal, že podľa neho zákon predstavuje vážne nebezpečenstvo pre demokraciu. „Sloboda slova sa dostala v Maďarsku pod kontrolu štátu. Nič horšie sa v demokracii nemôže stať.“ Podľa Asselborna maďarská vláda má zjavne autoritatívne tendencie. „Doteraz bol bieloruský prezident Viktor Lukašenko pokladaný za posledného diktátora Európy. Keď maďarský zákon vstúpi do platnosti, tak to celkom nebude platiť.“ Uviedla stránka orf.at.
Mnohí členovia Európskej únie možno oľutujú zavedený systém rotujúceho predsedníctva po tom, ako ho v januári prevezme „populistická a po moci bažiaca“ maďarská vláda. Americký denník The Washington Post to napísal vo svojom úvodníku s titulkom Putinizácia Maďarska. Naráža pritom na prirovnanie maďarského premiéra Viktora Orbána k ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi, ktoré údajne používajú „demokratickí susedia“ budúcej predsedníckej krajiny EÚ. Autori týmto spôsobom komentujú nové mediálne zákony z dielne maďarskej vládnej strany Fidesz. Tie sú podľa nich vhodné skôr pre autoritársky režim než pre západnú demokraciu, a sloboda tlače v Maďarsku sa ich prijatím dostáva na úroveň Ruska a Bieloruska.
