BRATISLAVA 23. septembra (WEBNOVINY) – Masy ľudí vyčkávajúce pred bránami nákupného centra už tri hodiny pred jeho otvorením.
Zákazníci ochotní zobrať si kvôli nákupom dovolenku alebo „na tajnáša“ opustiť na pár hodín svoje pracovisko.
Hlava na hlave, dopravný kolaps či mizivá šanca zaparkovať, a to všetko pre neodolateľnú chuť nakupovať.
Tak toto nie je žiadny opis záberov z amerického filmu, ale realita, ktorej svedkami bývame pravidelne konkrétne v Bratislave.
Poviete si, že takto predsa kríza či opatrné a šporovlivé správanie spotrebiteľa nevyzerá. Situácia v Bratislave je ale iná ako v ostatných regiónoch Slovenska a tržby obchodníkov z Bratislavského kraja tvoria z tých celoslovenských až 47 %.
Vlani sme v slovenských obchodoch nechali takmer 18 mld. eur. V porovnaní s rokom 2011 ale slovenskí maloobchodníci dosiahli reálny pokles tržieb o – 1,0 %. Najviac sa podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z tých celoslovenských až takmer 47 %.
Vysoký podiel Bratislavského kraja
Podiel Bratislavského maloobchodu nebol pritom takto vysoký ani raz za posledné desaťročie.
Dokonca pred vypuknutím krízy nikdy neprekročil hranicu 40 %. Podiel tržieb utŕžených v ostatných regiónoch Slovenska sa vlani pohyboval od 5,6 % v Košickom kraji do 9,2 % v Nitrianskom kraji.
Medziročne vyššie tržby sa podarilo dosiahnuť iba Bratislavskému kraju a to o 1,0 %. Maloobchod z ostatných regiónov SR evidoval pokles tržieb oproti roku 2011.
Poznáme dôvody, prečo takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov.
Väčšia plocha obchodných priestorov je v Bratislave dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak svoju obchodnú púť odštartuje zväčša v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí. Navyše, ľuďom žijúcim alebo zarábajúcim v Bratislave vyššie príjmy umožňujú míňať mesačne viac peňazí na nákupy tovarov.
Do Bratislavy ale chodia nakupovať v nemalej miere aj obyvatelia z ostatných kútov SR. Bratislavčan naopak nakupuje v inom regióne krajiny iba vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia.
Nemôžeme vylúčiť ale ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov sa tak zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Takmer polovica tržieb patrila super a hypermarketom
Vlani nechali či už slovenskí alebo zahraniční zákazníci najviac peňazí, takmer 8 mld. EUR, v nešpecializovaných predajniach (so zmiešaným tovarom).
Rôzne supermarkety či hypermarkety sa tak na celkových tržbách nášho maloobchodu podieľali viac než 44 % – ami.
Sumu 3,3 mld. EUR utŕžili dovedna predajcovia ostatného tovaru (t. j. odevov, kozmetiky, šperkov či liekov) a z celkových maloobchodných tržieb si tak ukrojili necelých 19 %.
Predajniam s pohonnými látkami sa podarilo zarobiť takmer 2,0 mld. EUR a v obchodoch s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosti sme nechali viac ako 1,7 mld. EUR.
Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov a trhov predstavovali vlani 1,6 mld. EUR. Stále obľúbenejšia forma nakupovania cez internet sa tak na celkových tržbách dosiahnutých slovenskými maloobchodníkmi podieľala takmer deviatimi percentami.
Vlani v porovnaní s rokom 2011 dali Slováci viac zarobiť jedine predajniam s pohonnými látkami a nešpecializovaným predajniam. Ostatné oblasti maloobchodu dosiahli nižšie tržby ako v roku 2011.
Portál webnoviny.sk informovala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
