Svet
Palestína
Oficiálny názov: Palestína
Hlavné mesto: Jeruzalem, administratívne centrum: Ramallah
Počet obyvateľov: 4 550 368
Rozloha: 6 220 km²
HDP na obyvateľa: 2900 $
Vlajka:
Palestína je čiastočne rozpoznaný štát nachádzajúci sa na Blízskom Východe. Nezávislosť vyhlásila v Alžíre exilová vláda už v roku 1988. Čiastočnú kontrolu nad územím získala v roku 1994, kedy bola zriadená palestínska samospráva.
V rámci Organizácie spojených národov patrí Palestíne plné členstvo. V roku 2015 Palestínu ako štát rospoznalo 136 krajín sveta (spolu ich je cez 190). Mnohé krajiny tak však nespravili a v dohľadnej dobe ani neplánujú. Najväčším oponentom svojvoľne vyhláseného samostatného palestínskeho štátu je Izrael. V globálnej politike hrá prím jeho najväčší spojenec Spojené štáty americké.
V roku 2015 Palestína nemala kontrolu nad územím, ktoré vyhlasuje za svoje. Ide o dve lokality – tzv. Západný breh a Pásmo Gazy. Západný breh je pod samosprávnou kontrolou hnutia Fatah. Pásmo Gazy má zase pod kontrolou militantná skupina Hamas. Obe časti sú však okupované Izraelom. Gaza je obohnaná plotom.
Problémy medzi Izraelom a Palestínou majú náboženské a historické korene. Vznik Izraela sa datuje do roku 1948. Dovtedy bolo toto územia britským protektorátom. Palestínčania ho považovali za svoje. Židia ho považovali za svoje. Obe skupiny majú v určitom smere pravdu. Obe etniká ho v určitej časti histórie obývali.
Izrael v roku 1948 bol maličký štátik uprostred arabských krajín. Okolité krajiny prakticky okamžite po vyhlásení samostatnosti zaútočili na Izrael. Napriek obrovskej početnej a materiálnej prevahy, Izrae odolal.
Konflikt medzi Arabmi a Židmi sa následne niekoľkokrát opakoval. Väčšina arabských susedov Izrael neuznáva a hovorí o okupovanej Palestíne. V roku 2015 iba dve krajiny mali mierovú zmluvu s Izraelom (a teda uznávali jeho existenciu) – Egypt a Jordánsko.
Z pohľadu Palestíny bola najdôletejšia 6-dňová vojna v roku 1967. Okolité arabské krajiny pripravovali ďalší útok na židovský štát. Izrael sa rozhodol brániť preventívnym útokom. V rámci tejto vojny rozšíril svoje územie a zabral Pásmo Gazy a Západný breh.
V roku 1967 boli obe časti Palestíny relatívne rovnocenné. Dnes je medzi Pásmom Gazy a Západným brehom obrovský rozdiel. A to teraz nehovoríme iba o rozdelení území medzi Fatah a Hamas.
Najväčším palestínskym mestom je Gaza. Deklarované hlavné mesto je východná časť Jeruzalemu. V skutočnosti v ňom však žiadna palestínska vláda nesídli. Mahmut Abás, palestínsky prezident, spolu s jeho administratívou sídli v meste Ramallah v Západnom brehu.
Izrael má najväčšie problémy s Pásmom Gazy, ktoré sa dostalo pod vplyv radikálneho hnutia Hamas prostredníctvom slobodných volieb. Gaza a Izrael sú de facto stále vo vojne. Príslušníci hnutia Hamas ostreľujú raketami Izrael a ten odpovedá bombardovaním, náletmi a v prípade potreby aj pozemnou ofenzívou. Pásmo Gazy je malé územie, kde žije obrovské množstvo ľudí. Celá Palestína sa vyznačuje vysokou hustotou zaľudnenia. Na niečo viac ako 6200 km² žije viac ako 4,5 milióna ľudí. Výsledkom je takmer 800 ľudí na km². Pričom hustota zaľudnenia v Gaze je výrazne vyššia ako v prípade Západného brehu.
Palestínci vnímajú veľmi negatívne snahy Izraela o pozmenenie zloženia obyvateľstva v Západnom brehu. Izrael tu buduje nové osídlenia, kam sťahuje Židov.
Budúcnosť Palestíny je otázna. Všetko závisí najmä od vnútropolitickej situácie Izrala. Na konci roku 2015 sa znovu rozhorel konflikt medzi Židmi a Palestníncami. Mierové riešenie je v nedohľadne.