Americký prezident Barack Obama a jeho kubánsky náprotivok Raúl Castro sa zhodli na pretrvávajúcich rozdieloch medzi oboma krajinami a s touto súvisiacou potrebou i ďalšej komunikácii.
Izraelský premiér pripísal Palestínčanom vinu za uviaznutie vyjednávania na mŕtvom bode v apríli 2014 a vyhlásil, že cíti možnosť návratu za rokovací stôl v prípade, že sa nechajú presvedčiť.
Cvičenie ruských vojenských síl spustilo Rusko na viacerých územiach súčasne vrátane Krymu. Oproti nemu spustila len pred pár dňami cvičenie Severoatlantická aliancia.
Pápež František by mal v prvej polovici júna navštíviť tri krajiny Južnej Ameriky. Z Ekvádora by sa mal presunúť do hlavného mesta Bolívie La Pazu. Poslednou zástavkou bude Paraguaj.
Hillary Clintonová sa dlhodobo považuje za jasnú favoritku na zisk straníckej nominácie pre budúcoročné prezidentské voľby. Ak by v nich uspela, stala by sa tak prvou ženou na poste šéfa Bieleho domu.
Otrasy s epicentrom blízko severovýchodnej časti hranice s Čínou dosiahli magnitúdu 7,3 a vychádzali z pomerne malej hĺbky 15 kilometrov. Ich silu pocítili aj v Nepále, na severe Indie či v Tibete.
Ruský prezident Vladimir Putin sa domnieva, že ak by v marci minulého roku Rusko v prípade Krymu nekonalo rozhodne, situácia by sa vyhrotila v rovnaký stav ako na východe Ukrajiny.
Švajčiarska banka čelí podozreniu, že v rokoch 2004 až 2012 pomáhala francúzskym klientom vyhýbať sa plateniu daní, za čo jej môže hroziť miliardová pokuta.
Americký minister financií potvrdil pripravenosť uvaliť na Rusko v prípade potreby a zároveň poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia ukrajinských cenných papierov.
Obchodný dom v ruskom meste Kazaň sa v stredu ocitol v plameňoch. Požiar, ktorý vznikol v kaviarni a rozšíril sa do celej budovy si vyžiadal už päť obetí a v sutinách uviazli ďalší ľudia.
Bombový poplach v okolí sídla Rady Európy vyvolalo podozrivé zaparkované auto iba večer pred summitom EÚ-CELAC, na ktorom sa očakáva účasť 61 hláv štátov a vlád.
Prokuratúra pre kritika Kremľa Navaľného žiadala až desaťročný trest odňatia slobody za spreneveru. Navaľný bol pôvodne odsúdený na tri a pol roka podmienečne a dostal pokutu vo výške 500 000 rubľov.
Útok sa odohral dva dni po tom, ako v parlamentných voľbách dosiahla historický úspech Demokratická strana národov zastupujúca Kurdov a iné turecké menšiny.