Oficiálny názov: Nová Kaledónia
Hlavné mesto: Nouméa
Počet obyvateľov: 268 767
Rozloha: 18 576 km²
HDP na obyvateľa: 38 921 $
Vlajka:
Kód meny: XPF
Názov meny: CFP Frank
Zobraziť na mape: TU
Nová Kaledónia nie je samostatná krajina. V štruktúrach Organizácie spojených národov by ste nenašli žiadneho zástupcu tejto krajiny. Nová Kaledónia patrí Francúzskej republike. Oficiálne je to špeciálne vlastníctvo Francúzska.
Nová Kaledónia sa nachádza približne 1210 kilometrov západne od Austrálie – je to súostrovie skladajúce sa z viacerých ostrovov a ostrovčekov. Na mape Novú Kaledóniu nájdete niekde v strede medzi Austráliou a Fidži.
Rozloha krajiny je relatívne veľká – takmer 19 tisíc kilometrov štvorcových. Nová Kaledónia je súčasťou zaniknutého kontinentu, ktorý niesol meno Zélandia. Od Austrálie sa oddelil približne pred 55 miliónmi rokov.
Podnebie Novej Kaledonie je tropické. To znamená, že je tu teplo a vlhko. Pokiaľ sa vyberiete na dovolenku na Novú Kaledóniu, môžete si byť istí, že počasie bude horúce.
Na toto súostrovie sa oplatí vyraziť, pokiaľ máte radi prírodu. Pestrú prírodu. Na Novej Kaledónii nájdete jednu z najvyšších úrovní biodiverzity na svete. Pokiaľ by ste spočítali počty druhov fauny a flóry, zistili by ste, že ich koncentrácia na meter štvorcový je najvyššia na svete.
Jedným z problémov je fakt, že dovolenka na Novej Kaledónii rozhodne nie je lacná. To isté platí aj o Austrálii. Letenka na Novú Kaledóniu však stojí ešte viac. Samotný pobyt na Novej Kaledónii vás až toľko stáť nemusí. Kvalitu ubytovanie si zvolíte podľa vlastných potrieb. Ak chcete ušetriť, dá sa to. Letenky na Novú Kaledóniu môžete kúpiť aj v akciách. Stále to však bude drahé.
Na cestovanie po Novej Kaledónii nepotrebujete víza. Veď ide o francúzske územie. Pred vycestovaním do tejto časti sveta sa môžete inšpirovať cestopismi z Novej Kaledónie. Na internete ich nájdete viac ako dosť.
Ako jedna z mála krajín, Nová Kaledónia používa dve štátne vlajky. Jednou je klasická francúzska vlajka. Druhou je vlajka miestneho domorodého obyvateľstva. Na čierno-zeleno-červenom pozdarí je žltý guľa, kde je zobrazený domorodý motív.
História Novej Kaledónie
Nová Kaledónia sa dostala do prvého kontaktu s európskou civilizáciou 4. septembra roku 1774. Kapitán James Cook sa sem dostal počas vojej druhej plavby do tejto časti sveta. Ostrov nazval Nová Kaledónia z toho dôvodu, že severné pobrežie mu pripomínalo Škótsko.
Nasledujúcich takmer 70 rokov sa na pobrežie Novej Kaledónie dostalo iba veľmi málo ľudí. Všetko sa zmenilo v roku 1840, kedy súostrovie začalo lákať na santalové drevo.
Biznis so santalovým drevom však nevydržal dlho. Výnosy z neho začali časom prudko klesať. Tento druh podnikania čoskoro nahradil nový – odchytávanie miestnych obyvateľov a ich predávanie ako otrokov na neďaleké Fidži. Tam otroci pracovali na plantážach až do začiatku 20. storočia.
V roku 1853 sa z Novej Kaledónie stala francúzska kolónia. V roku 1864 tu bol objavený nikel. Netrvalo dlho a fungovalo to niekoľko baní. Miestne obyvateľstvo bolo z ekonomického a ďalšieho života prakticky vylúčené. Pôvodní obyvatelia nemohli pracovať dokonca ani v miestnych baniach. Francúzi ich vytlačili do osobitých rezervácii. Pôvodným obyvateľom sa to pochopiteľne nepáčilo a výsledkom bolo niekoľko násilných stretov a viac ako tisíc mŕtvych.
Vzťah medzi francúzskymi kolonistami a miestnym obyvateľstvom bol dlhodobo zlý. Francúzi ničili miestnych nielen vedome, ale aj nevedome. Spolu s nimi sa totiž na ostrovy dostali aj choroby, s ktorými miestne obyvateľstvo nemalo skúsenosti. Absencia imunity viedla k vysokej úmrtnosti. Populácia miestneho obyvateľstva neustále klesala. Stabilizovala sa až v roku 1930.
V roku 1946 sa Nová Kaledónia stala francúzskym zaoceánskych teritóriom. V roku 1953 dostali všetci Kaledónčania francúzske občianstvo. Všetci – bez ohľadu na etnicitu.
Na konci 80-tych rokov minulého storočia si Nová Kaledónia prešla politickými nepokojmi. Vyvrcholením týchto udalostí bola rukojemnícka dráma. Udalosti z 22. apríla roku 1988 skončili krvavo. Celkovo zomrelo 21 ľudí. 19 držiteľov rukojemníkov a 2 členovia francúzskeho komanda.
Ekonomika Novej Kaledónie
Oficiálnou menou Novej Kaledónie je CFP frank. Táto mena je priamo naviazaná na euro. Medzi týmito menami je pevne stanovený výmenný kurz.
Hospodárstvo Novej Kaledónie je jedno z najväčších a najbohatších v celom Tichom Oceáne. Hrubý domáci produkt na obyvateľa je dokonca vyšší ako v prípade Nového Zélandu. Toto ale nehovorí veľmi veľa o skutočnej životnej úrovni v týchto dvoch krajinách. Na Novej Kaledónii totiž existujú obrovské rozdiely v príjmoch.
Základom ekonomiky Novej Kaledónie je rovnaký po dobu viac ako 150 rokov – ťažba niklu. A len veľmi ťažko možno predpokladať, že sa to v dohľadnom čase zmení. Nová Kaledónia je totiž týmto kovom naozaj obdarená. Pôda Novej Kaledónie obsahuje 25 percent všetkých zásob niklu na svete.
Ekonomiky komoditných krajín (sem Nová Kaledónia zaručene patrí) sú veľmi citlivé na cenové výkyvy komodít. Takýmto krajinám sa mimoriadne darí v časoch, keď sú komodity drahé. Horšie je to v prípade, ak ceny prudko klesnú. Rozumné krajiny si na niečo takéto našetria a zlé časy prežijú. Pre pár rokmi sa niečo takéto stalo aj na Novej Kaledónii, keď svetové ceny niklu začali prudko padať.
Obyvateľstvo Novej Kaledónie
Populácia Novej Kaledónie prudko rastie. Za posledných 15 rokov síce iba tempom 1,7 percent ročne. Predtým to bolo ešte intenzívnejšie.
V roku 1958 na súostroví žilo iba 68 tisíc ľudí. V roku 1969 tu už žilo 100 tisíc ľudí. V roku 1984 sa Nová Kaledónia dostala na číslo 144 tisíc. V roku 1996 to bolo už 196 tisíc. Dnes na Novej Kaledónii žije 270 tisíc ľudí.
Etnicky je Nová Kaledónia zmiešaná. Pôvodní obyvatelia tvoria 39 percent. Európania majú na populácii podiel približne 27 percent. Približne 9 percent ľudí idenfikuje samých seba ako Kaledónčania (etnicky sú väčšinou európskeho pôvodu).
Náboženstvo Novej Kaledónie
Krajina je kresťanská – väčšinovo katolícka.
