Srbsko

Oficiálny názov: Srbsko

Hlavné mesto: Belehrad

Počet obyvateľov: 7 209 764

Rozloha:  88 361 km²

HDP na obyvateľa: 13 380 $

Vlajka:  

Kód meny: RSD

Názov meny: dinár

Úradný jazyk: maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina

Zobraziť na mape: TU

Srbsko je krajina nachádzajúca sa na Balkánskom polostrove. Susedí s Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Maďarskom, Bulharskom, Rumunskom, Kosovom a Macedónskom.  Najlepšie to zobrazí mapa Srbska. Je to vnútrozemská krajina. V minulosti však mala prístup k moru. Srbsko a Čierna Hora totiž boli jeden štát.

Pokiaľ berieme Kosovo za súčasť Srbska, tak krajina potom susedí aj s Albánskom. Srbi stále tvrdia, že Kosovo je Srbsko.

Medzi zaujímavosti Srbska patrí aj Kosovo. Srbi toto územie považujú za kolísku ich civilizácie. Dnes naň majú minimálny dosah. Srbsko je de facto samostatný štát. Srbsko však Kosovo neuznáva. Rovnaký postoj ku Kosovu má napríklad aj Slovensko a Španielsko.

Slovensko a Srbsko majú relatívne dobré vzťahy. Srbi sú na Slovensko nahnevaní, že v roku 1996 naša krajina povolila prelety amerických stíhačiek, ktoré neskôr zbombardovali Belehrad a srbské diaľnice a mosty.

Dovolenka v Srbsku láka iba málokoho. Za návštevu rozhodne stojí Belehrad, ale to je viac menej pre bežného dovolenkára všetko. Situácia bola úplne iná pred oddelením Čiernej Hory.  V tom čase malo Srbsko vlastné pobrežie s príjemnými plážami. Dnes sa za týmito plážami musíte vybrať na dovolenku do Čiernej Hory. Počasie v Srbsku je vždy o čosi teplejšie ako u nás. Na rozdiel od neďalekého Chorvátska je kontinentálnejšie – to znamená, že letné a zimné teploty idú do väčších extrémov.

Referáty o Srbsku zvyknú hovoriť aj o srbských európskych ašpiráciách. Srbsko a EÚ sa zbližujú. Srbi vidia v Európskej Únii jedinečnú šancu na obnovu svojej krajiny. Európa na druhú stranu požaduje stabilitu na Balkáne. Európsky pas je vždy lepší ako Srbský. Minimálne s ním môžete ľahšie cestovať.

Najpopulárnejším športom v Srbsku je futbal. Srbsko si už niekoľkokrát zahralo svetový či európsky futbalový šampionát.
História Srbska
V dvanástom a trinástom storočí na Balkáne fungovalo Srbské kráľovstvo a neskôr Srbská ríša. V polovici 16. storočia sa Srbska zmocnila Osmanská ríša. Jej moc nad krajinou z času na čas prerušili Habsburgovci.

V 19. storočí prebehla Srbská revolúcia a krajina sa dostala spod tureckých okov. Vznikol samostatný srbský štát – najskôr ako konštitučná monarchia.  Po katastrofickej prvej svetovej vojne sa k Srbsku pripojila Vojvodina, ktorá predtým patrila do Rakúsko-Uhorska. Následne sa Srbsko stalo spoluzakladateľom Juhoslávie. Tento štátny útvar existoval v rôznych podobách až do 90-tych rokov minulého storočia, kedy sa násilne rozpadol. V roku 1992 Srbsko vytvorilo úniu s Čiernou Horou.  K jej rozpusteniu došlo v roku 2006. Kosovo vyhlásilo od Srbska nezávislosť v roku 2008. Táto nezávislosť však nie je uznávaná všetkými štátmi sveta.

V roku 1989 sa k moci v Juhoslávii dostal Slobodan Miloševič. Medzi prvými krokmi ku ktorým sa zaviazal a následne ich aj vykonal bolo obmedzenie autonómie Kosova a Vojvodiny. Tohto  kroku sa zľakli zvyšné juhoslovanské republiky a postupne začali vyhlasovať nezávislosť od Belehradu. Slovinci tak spravili v roku 1991 a čakala ich iba rýchla 10-dňová vojna. Ďaleko horšie dopadli Chorváti a Bosniaci, keďže v ich krajinách žila početná srbská menšina, ktorá bola proti oddeleniu.
Ekonomika
Srbská ekonomika je založená na službách a priemysle. V krajine vyrába autá napríklad talianska spoločnosť Fiat. 60 percent územia krajiny je orná pôda.

Hrubý domáci produkt na hlavu po zohľadnení kúpnej sily je okolo 13 tisíc dolárov.  To je približne dva a pol krát menej ako v prípade Slovenska. Do finančnej krízy v roku 2008 Srbsko po dobu jednej dekády rástlo veľmi slušným tempom – priemerne cez 4 percentá ročne. Rok 2008 však tvrdo zasiahol miestnu ekonomiku. V roku 2009 Srbsko upadlo do recesie. V roku 2012 sa to opakovalo.

Oficiálnou menou krajiny je srbský dinár.
Obyvateľstvo
Približne 83 percent populácie sú etnickí Srbi. Najväčšou etnickou menšinou sú Maďari, ktorí tvoria takmer 4 percentá populácie. V Srbsku nájdete aj slovenskú národnostnú menšinu. Slováci tvoria 0,7 percenta obyvateľstva.

Srbsko, podobne ako mnoho iných postkomunistických krajín, trpí výraznou demografickou krízou. Pôrodnosť je od začiatku 90-tych rokov pod úrovňou úmrtnosti. Jednoducho viac ľudí zomiera ako sa rodí.

Priemerný počet detí na jednu ženu je v Srbsku 1,4. Toto číslo je veľmi nízke, ale samo o sebe neznamená katastrofu. Nízka pôrodnosť je bežná aj v mnohých vyspelých krajinách. Tie však nízku pôrodnosť kompenzujú imigráciou. Srbsko má však iný problém – trpí naopak emigráciou.

Srbsko má jednu z najstarších populácií na svete. Priemerný vek v krajine je 42,5 roka. Také rozvojové krajiny ako napríklad Filipíny majú priemerný vek tesne nad 20 rokov.
Náboženstvo
Srbsko je kresťanský štát. Okolo 85 percent obyvateľstva sa hlási k ortodoxnej cirkvi.