Oficiálny názov: San Marino
Hlavné mesto: San Maríno
Počet obyvateľov: 32 576
Rozloha: 61,2 km²
HDP na obyvateľa: 35 928 $
Vlajka:
Kód meny: EUR
Názov meny: euro
Úradný jazyk: taliančina
Zobraziť na mape: TU
San Maríno, oficiálne Sanmarínska republika, je mini štát nachádzajú sa v Taliansku. Keďže celá hranica je s Talianskom, ide o enklávu. Mapa San Marína tu je veľkou pomôckou. San Maríno je najmenší štát Rady Európy.
Na ploche necelých 62 kilometrov štvorcových žije niečo viac ako 32 tisíc obyvateľov. Hlavným mestom je Mesto San Maríno, najväčším mestom je Dogana.
Medzi zaujímavosti San Marína patrí aj fakt, že ide o jedinú krajinu na svete, kde je viac áut ako obyvateľov.
Je to najmenšia republika na svete. Toto svetové prvenstvo však dostalo zásah pochybností v momente, keď vznikla tichomorská republika Nauru. Tento štát má rozlohu súše iba 21 km². Okolité vody majú však omnoho väčšiu plochu.
San Maríno je populárnou turistickou destináciou. Do San Marína sa každý rok vyberú aj tisícky Slovákov. Len málo z nich cestuje zo Slovenska priamo do San Marína. Väčšina z návštevníkov San Marína si do tohto mini štátu robia fakultatívne výlety z okolitých talianskych pláží. Najväčším lákadlom sú sanmarínske pamiatky a sanmarínska pizza.
San Maríno história
San Maríno sa chváli, minimálne pred turistami, tým, že ide o najstarší štát s ústavou na svete. Súčasné San Maríno odkazuje sa hlási ku kláštornej komunite z roku 301.
Za zakladateľa San Marína sa považuje svätý Marínus, ktorý sa vydal z dnes chorvátskeho ostrova Arba do talianskeho Rimini. Išiel tam za prácou ako kamenár. Po perzekúciách Marínus ušiel pod horu Monte Titano, kde postavil malý kostol. A tým položil základny dnešnému San Marínu.
Štát San Maríno bol uznaný Vatikánom v roku 1631. Najväčšej hrozbe bolo San Maríno vystavené v roku 1797, keď do Talianska postupoval Napoleon. Bol zrejmé, že maličké San Maríno sa nemôže ubrániť veľkej napoleonskej armáde. San Maríno bolo zachránené tým, že sa jeden Sanmarínčan sa spriatelil priamo s Napoleonom. U Napoleona sa mu podarilo vyjednať, že jeho armády sa tohto mini štátu nedotknúť. Napoleon dokonca San Marínu ponúkol, že mu rozšíri hranice podľa priania. Túto veľkorysú ponuku však San Maríno odmietlo. Stalo sa tak najmä z dôvodu, že sa bálo budúcich reakcií okolitých štátov.
V 19. storočí, počas procesu talianskeho zjednocovania, San Maríno slúžilo ako útočisko pre mnohých podporovateľov jednotného Talianska. Vďaka tomu neskôr Giuseppe Garibaldi splnil San Marínu jeho želanie a nezačlenil ho do jednotného Talianska.
Počas prvej svetovej vojny San Maríno zostalo neutrálne. A to aj napriek odporu susedného Talianska. Taliansko vyslalo do San Marína jednotku, ktorá im odstrihla telefónne káble. Talianska vláda sa bála, že San Maríno bude ukrývať špiónov.
Medzi vojnou v San Maríne vládla fašistická strana. Počas druhej svetovej vojny krajina zostala neutrálna.
San Maríno, ako prvá krajina na svete, si v roku 1945 demokraticky zvolila komunistickú stranu. Tá vládla do roku 1957.
Ekonomika San Marína
San Maríno nie je členom Európskej Únie. San Maríno a EÚ však majú dohodu, že krajina môže používať euro. Sanmarínčania majú dokonca aj vlastné mince, o ktoré je veľký záujem najmä medzi zberateľmi mincí.
Samotná sanmarínská ekonomika stojí najmä na finančníctve a turizme. V San Maríne je aj priemysel. San Maríno je jedna z mála krajín sveta, do ktorej ročne príde niekoľkokrát viac turistov, ako je jej počet obyvateľov.
Nominálny hrubý domáci produkt San Marína na jedného obyvateľa patrí medzi najvyššie v Európe a je porovnateľný so Škandináviou. V San Marínu sú však veľmi vysoké ceny. To znamená, že prípade prepočítania HDP cez kúpnu silu zistíte, že príjem na hlavu je iba o niečo vyšší ako v prípade Slovenska.
San Maríno má niekoľko špeciálnych dohôd s Talianskom. V San Maríne sa napríklad nemôže pestovať tabak. Toto isté platí pre všetky výrobky, na ktoré má monopol taliansky štát. Dohoda s Talianskom takisto neumožňuje priamy dovoz tovaru. Všetko musí isť cez talianskeho sprostredkovateľa.
Obyvateľstvo
V San Maríne žije asi 5000 cudzincov. Väčšina z nich sú Taliani. V San Maríne sa hovorí po taliansky a románsky.
Náboženstvo
San Maríno je katolícka krajina. K tomuto vierovyznaniu sa hlási až 97 percent ľudí.