Oficiálny názov: Kirgizsko
Hlavné mesto: Biškek
Počet obyvateľov: 199 951
Rozloha: 5 895 100 km²
HDP na obyvateľa: 2 372 $
Vlajka:
Kód meny: KGS
Názov meny: som
Úradný jazyk: kirgizština, ruština
Zobraziť na mape: TU
Kirgizsko, oficiálne Kirgizská republika, je krajina nachádzajúca sa v Centrálnej Ázii. Susedí s Kazachstanom, Uzbekistanom, Čínou a Tadžikistanom. Mapa Kirgiska k tomu povie všetko. Hlavné mesto sa volá Biškek.
Hľadáte zaujímavé miesta? Kirgizsko ich ponúka mnoho. Medzi kirgizské zaujímavé miesta však určite nepatria pláže. Pokojne môžeme povedať, že Kirgizsko je pre milovníkov morských pláží tou najhoršou krajinou na svete. Dokonca je to oficiálne. Spomedzi všetkých štátov sveta je to z Kirgizska k moru najďalej.
Namiesto morských pláží však Kirgizsko má viac ako dosť hôr. Až 80 percent krajiny tvorí pohorie Tian Šan. Aj z tohto dôvodu je Kirgizsko často označované za Švajčiarsko Strednej Ázie (aj keď určite to nie je myslené ekonomicky).
Najvyšším vrchom Kirgizska je Jengish Chokusu. Nachádza sa na hranici s Čínou. Najvyšší kirgizských kopec je zaujímavý tým, že je to najsevernejšie položená hora vyššia ako 7000 metrov nad morom. Poloha vedie k tomu, že v zime je tu extrémne veľa snehu, čo zase na jar spôsobuje výdatné povodne. Túto silu sa Kirgizsko čiastočne darí využívať vo vodných elektrárňach.
V horách Kirgizksa pramení rieka Syr Darya, ktorá bola po dlhé obdobie jedným z hlavných zdrojov vody pre Aralské jazero. Dnes sa však táto rieka do Aralského jazera už nedostane. Vysychá ešte pred ním. Voda je cestou k jazeru odčerpaná na účel zavlažovania polí v Uzbekistane či Tadžikistane.
História Kirgizska
Dnešné územie Kirgizska je súčasťou svetových dejín po dobu viac ako 2000 rokov. Je síce pravda, že Kirgizsko ako samostatný štát existuje iba od roku 1991, počas celej svojej histórie však bolo toto územie významnou súčasťou svetových dejín.
Na jednej strane vysoké hory do veľkej miery krajinu izolovali, čo umožnilo Kirgizsku zachovať si jedinečnú kultúru. Krajina však bola súčasťou hodvábnej cesty a jej územie si často menilo rôzne ríše a svetové mocnosti. Poslednou krajinou, ktorá si podmanila nehostinnú časť Strednej Ázii bol Sovietsky zväz. Kirgizsko sa stalo súčasťou Sovietskeho zväzu krátko po prvej svetovej vojne v roku 1919. Kirgizská sovietska socialistická republika bola vytvorená v roku v roku 1936. Kirgizsko vyhlásilo nezávislosť 31. augusta 1991.
Ekonomika Kirgizska
Počas sovietskej éry bolo Kirgizsko druhou najchudobnejšou časťou zväzu. Dnes je druhou najchudobnejšou v Strednej Ázii. Hrubý domáci produkt na obyvateľa po zohľadnení kúpnej sily je menej ako 3 tisíc dolárov. Takéto čísla sú bežné skôr v Afrike ako v Ázii. Pre porovnanie – Slovensko je v tomto ukazovateli približne 10-krát bohatšie. Asi tretina populácie žije pod hranicou chudoby.
Pád Sovietskeho zväzu zasiahol kirgizskú ekonomiku veľmi tvrdo. Stratu trhov sa krajine dodnes nepodarilo nahradiť. Kirgizsko je veľmi hornatá krajina – preto iba 8 percent plochy tvorí poľnohospodárska pôda. Krajina je napriek tomu prevažne poľnohospodárska.
Najväčšia časť exportu krajiny tvorí zlato. Kirgizsko má veľké zásoby nielen tohto vzácneho kovu, ale aj vzácnych zemín.
Obyvateľstvo
Kirgizsko je vidiecka krajina. Iba tretina obyvateľstva žije v mestách. Pre porovnanie – na Slovensku je to asi 54 percent a v takom Holandsku cez 90. Hustota obyvateľstva je iba 24 ľudí na km².
Kirgizská populácia je mladá. Viac ako 30 percent obyvateľov má menej ako 15 rokov.
Etnickí Kirgizi (turkické etnikum) tvoria 72 percent obyvateľstva. Uzbeci tvoria asi 15 a Rusi 9 percent.
Kirgizsko náboženstvo
Kirgizsko je prevažne moslimská krajina. K tomuto náboženstvu sa hlási až 80 percent ľudí. 17 percent ľudí vyznáva ortodoxné kresťanstvo.
