Napriek tomu sa netají úvahami o konci kariéry. Po úspechu na majstrovstvách sveta v Bombaji si chce dať do poriadku aj rodinný život a iné civilné veci. Myslí aj na budúcnosť.
„Uvidíme, čo bude ďalej. Nikdy nehovor nikdy, ale uvažujem, že by som skončil. Ešte si to všetko musím nechať prejsť hlavou. Mám doma titul majstra sveta aj Európy. Možno je toto maximum. Možno už nebude nič. V Bombaji som si veľmi vysoko postavil latku. Existuje aj motto, že v najlepšom treba skončiť,“ povedal po návrate z Indie Rastislav Solár.
Vyhrala elegancia a symetria
V roku 2008 v Bahrajne sa tešil z bronzovej medaily do 100 kg, z víkendového svetového šampionátu v indickom Bombaji si priviezol zlato zo súťaže borcov nad 100 kg.
„V Bombaji bolo otázkou dňa, či rozhodcovia dajú prednosť arabským borcom s nadmerným svalstvom alebo našej elegancii a symetrii. Keďže v kategórii nad sto kilogramov som vyhral a poľský pretekár Andrzej Kolodziejczyk skončil na 2. mieste, bolo jasné, že rozhodcovia uprednostnili európsku cestu. Preto väčších borcov v Bombaji odsunuli na nižšie priečky,“ vysvetlil úspešný slovenský reprezentant nezvyčajný súboj Európa verzus Egypt na pódiu Národného kriketového štadióna v Bombaji.
Pod holým nebom
Prvýkrát v kariére zažil Solár kulturistickú súťaž pod holým nebom pred desaťtisícovou návštevou.
„Bolo to niečo neuveriteľné. Súťaž sa mala začať o štvrtej popoludní miestneho času, ale keďže bolo veľmi teplo, vlhko a slnko konkurovalo umelému osvetleniu, začiatok finálových bojov posunuli o dve hodiny neskôr. Ale aj tak tam bola atmosféra, ktorá sa nedá opísať,“ priblížil R. Solár a pokračoval: „Počas finále bol na štadióne obrovský hluk, hurhaj. Po vyhlásení výsledkov nás najmenej 15 minút nechceli vôbec pustiť z pódia. Tunajší priaznivci kulturistiky boli veľmi úctiví, s každým z nás sa chceli fotografovať. Každého z nás sa chceli dotknúť, pozdraviť. Bol to úžasný zážitok. Pre mňa určite. Najmä keď hrali slovenskú hymnu… Práve v tom indickom prostredí, na tom kriketovom štadióne som si ten okamih vychutnal do špiku kosti.“
Urastený kulturista so súťažnou hmotnosťou 115 kilogramov sa nebránil ani otázke, či by nechcel v budúcnosti zamieriť do tábora profesionálov. „Keď som bol mladší, tak určite. Vtedy som sa tam videl. Chcel som to skúsiť. Aby som vedel, aké by to bolo stáť na pódiu s najlepšími profesionálmi. Byť slávny. Ale teraz už ani veľmi nie,“ reagoval dvojnásobný medailista z MS a majster Európy.
