Britský denník Financial Times publikoval rozsiahly portrét Andrija Jermaka, šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie, ktorého mnohí považujú za druhú najvplyvnejšiu osobu na Ukrajine. Niektorí dokonca tvrdia, že je vplyvnejším ako samotný prezident Volodymyr Zelenskyj. Článok vykresľuje Jermaka ako charizmatickú, ale zároveň kontroverznú a polarizujúcu postavu, ktorá praktizuje svoju neformálnu moc mimo inštitucionálnych hraníc.
Jermak, ako šéf ukrajinského kabinetu, sa čoraz viac dostáva do centra pozornosti medzinárodných médií ako jedna z najvplyvnejších postáv vojenského vedenia Ukrajiny.
Financial Times informuje o tom, ako za uplynulé roky vzrástol Jermakov politický vplyv a ako vykonáva neformálnu kontrolu nad mnohými kľúčovými procesmi v štáte – počnúc od zahraničnej politiky a dotácií na obranu až po personálne vymenovania. Podľa spomínaného denníka čoraz viac domácich a západných partnerov vyjadruje obavy z koncentrácie moci a autoritárskych metód ukrajinského vedenia.
Nerozlučná dvojica Zelenskyj a Jermak
Svet spoznal Volodymyra Zelenského ako herca a komika, ktorý bol vo funkcii prezidenta v čase, keď vypukla vojna na Ukrajine. Na videu, ktorý bol natočený na začiatku vojny stojí po ľavici prezidenta ešte vtedy málo známy muž mocnejšej postavy – Andrij Jermak. Hoci veľa ľudí nevedelo, kto je, pravidelne sa začal objavovať po boku ukrajinského prezidenta ako v oficiálnych, tak aj neformálnych situáciách.
Od začiatku ruskej invázie v roku 2022, Zelenskyj a šéf jeho kancelárie Jermak, spolupracujú prakticky vo všetkom – nielen na politickej ale aj na súkromnej úrovni.
Ako opisuje Financial Times, spoločne pracujú v prezidentskom paláci v Kyjeve, často spia v tom istom bunkri, ráno spolu trénujú a v prvých týždňoch vojny spolu so zbraňami v ruke sa pripravovali na to najhoršie. Jermak je podľa opisov mimoriadne pracovitý, svoj súkromný život odsunul na vedľajšiu koľaj a stal sa Zelenského najbližším dôverníkom – akýmsi „spolubojovníkom“.
V americkej politike je však Jermak čoraz viac vnímaný ako kontroverzná a polarizujúca postava. Trumpova administratíva ho považuje za provokatívneho. Viacerí americkí diplomati s ním už nie sú ochotní rokovať a jeho meno spájajú s korupčnými kauzami. Vzťah Zelenského a Jermaka, ktorý by mohol byť označený termínom „politická symbiózia“, by mohol teda vážne ohroziť miesto Ukrajiny v medzinárodnom priestore – najmä vo vzťahu ku Spojeným štátom, ktorých podpora je vo vojne nevyhnutná.
Jermak ako neformálny prezident?
Hoci je to pre verejnosť menej známe, ale Jermak je dlhodobo kľúčovou postavou vo svete ukrajinskej aj medzinárodnej diplomacie. Hoci nie je ukrajinským prezidentom, častokrát sa správa tak, akoby ním bol.
Oficiálne je vedúcim prezidentskej kancelárie, ale bol to on, kto vypracováva mierové plány, riadi diplomaciu v zákulisí a môže osobne rozhodovať o dôležitých personálnych vymenovaniach. Členovia vlády vrátane ukrajinského premiéra a veliteľov armády sa pravidelne pýtajú na jeho názor.
Pokiaľ ide o rokovania, kde ide o vysoké stávky – či už sa to týka výmeny vojnových zajatcov, návratu unesených ukrajinských detí alebo prepravy obilia cez Čierne more – Jermak je často kľúčovou postavou v týchto procesoch. Vlády európskych štátov s Jermakom rokujú o vojenskej a finančnej pomoci, pričom má tiež priamy kontakt na viaceré známe hollywoodske hviezdy.
Jermak vedie v pozlátených sálach ukrajinskej prezidentskej kancelárie úzky, lojálny tím ľudí, ktorí majú prístup k dôverným informáciám a ku konzultáciám prezidenta s vysokými politickými predstaviteľmi. Tento druh neformálneho, ale rozsiahleho vplyvu by bol vo väčšine západných demokracií považovaný za neštandardný. Niektorí Jermaka označujú Zelenského pravou rukou, iní ho de facto vnímajú ako neoficiálneho ukrajinského viceprezidenta.
Všetci opýtaní sa zhodujú na jednej veci: Na Ukrajine sa takmer nič nedeje bez Jermakovho súhlasu. So Zelenským sa dá spojiť iba cez neho.
Jermak sa stal nadnes jednou z najkontroverznejších postáv ukrajinského verejného života. Je vnímaný ako symbol mocenskej štruktúry posilnenej výnimočným stavom počas vojny. Mnohí si myslia, že jeho konanie môže dlhodobo podkopať demokratický vývoj Ukrajiny.
Viac ako 40 opýtaných, s ktorými urobil rozhovor denník Financial Times, vrátane ukrajinských predstaviteľov, západných diplomatov a predstaviteľov európskych vlád, tvrdí, že Jermakov vplyv konkuruje vplyvu ukrajinského prezidenta, a podľa slov niektorých ho dokonca prevyšuje.
Kritici Jermaka ho považujú za „nevoleného cára“, ktorý sústreďuje neobmedzenú moc a narúša tak demokratickú kontrolu váh a protiváh, ktoré Kyjev implementoval od Euromajdanu v roku 2014. Tiež Jermakovi vyčítajú, že sám od seba určuje, kto bude považovaný za politického oponenta a koho môže štátny bezpečnostný aparát sankcionovať. Viaceré zdroje uvádzajú, že Jermak ovplyvňuje súdnictvo, marí vyšetrovanie korupčných káuz a riadi dezinformačné kampane prostredníctvom anonymných telegramových kanálov.
Podľa slov Jermakových podporovateľov nie je klasickou „sivou eminenciou“, ktorá riadi z úzadia, ale novým typom lídra v postsovietskej Ukrajine – akýmsi „zeleným kardinálom“, ktorý oblečený v olivovozelenej vojenskej uniforme komanduje verejnú aj politickú sféru.
V prípade Jermaka je zaujímavosťou to, že nemá ani vojenskú ani politickú minulosť. Jermak vstúpil aktívne do politiky v roku 2019, keď sa pripojil k Zelenského prezidentskej kampani. Po víťazstve v prezidentských voľbách ho Zelenskyj vymenoval za svojho hlavného poradcu pre medzinárodné záležitosti, čo prekvapilo mnohých, dokonca aj v rámci Zelenského vnútorného kruhu.
Obaja muži sa rýchlo stali kľúčovými postavami pri formovaní ukrajinskej domácej aj zahraničnej politiky, najmä v snahe o mierové vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny, ktorý sa ťahal od ruskej anexie Krymu v roku 2014 a od čias ozbrojených konfliktov na Donbase.
Počas rusko-ukrajinskej vojny Jermak zasahoval nielen do politických, ale aj do vojenských rozhodnutí. Bol jedným z hlavných iniciátorov predĺženia krvavej bitky o Bachmut, ktorá bola spojená s ťažkými stratami, pretože z nej chceli urobiť symbol ukrajinského odporu.
Hoci ukrajinské vojsko utrpelo počas bojov v Bachmute obrovské straty, podľa veliteľov rozhodnutie o udržaní mesta neprijala ukrajinská armáda, ale okruh okolo Zelenského a to najmä z politických dôvodov. Západ toho času vyjadril obavy z plytvania ľudskými zdrojmi. Bachmut nakoniec padol, čo oslabilo aj následný neúspešný protiútok Ukrajiny. Rozkazy o pokračovaní krvavej bitky v Bachmute prišli z prezidentskej kancelárie – a všetci v pozadí ukazovali na Jermaka.
V USA vnímajú Jermaka čoraz kontroverznejšie
Niekoľko členov Trumpovho tábora vníma šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie ako Zelenského „tieňovú kópiu“ kvôli ktorému sa môže zhoršiť spolupráca medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. Podľa slov jedného z bývalých amerických funkcionárov Jermak berie na seba príliš veľa úloh. „Došlo to do bodu, keď je to nebezpečné…Washington je príliš zložitý na diplomaciu jedného muža,“ uviedol zdroj.
Oleh Ribačuk, ktorý sám predtým pôsobil ako šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, hovorí, že Jermakova úloha ďaleko presahuje úlohu šéfa kancelárie. Hoci formálne nie je viac ako poradca, v praxi sa mimo neho nikto nemôže priblížiť k Zelenskému – a to predstavuje vážny problém pre demokratickú transparentnosť. Podľa Rybačuka mohol Jermak stáť aj za odvolaním viacerých kľúčových osôb vrátane populárneho, bývalého vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného, ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu či podpredsedu vlády pre obnovu Ukrajiny, Oleksandra Kubrakova.
Najmä Zalužného odvolanie vyvolalo obzvlášť veľkú odozvu po tom, čo generál otvorene hovoril o beznádejnosti vojny. Kuleba a Kubrakov sa zas stali príliš populárnymi – čo je v okruhu Jermaka nežiadúcou vlastnosťou.
Aj západní diplomati sú znepokojení Jermakovým vzostupom. Po vykopnutí Kubrakova veľvyslanci na stretnutí so Zelenským mu vyčítali toto rozhodnutie, čo ukrajinský prezident nahnevane odmietol. Následne na anonymných telegramových kanáloch, ktoré sú údajne spojené s Jermakom, sa objavili nepodložené obvinenia z korupcie o Kubrakovovi.
Podľa slov Rybačuka, Jermak viac oceňuje lojalitu ako odbornosť a presne vie, ako manipulovať so Zelenským: ak sa niekto stane príliš populárnym, prvé varovanie zašepká do ucha prezidenta práve Jermak.
Hoci Jermak chce vytvárať dojem, že prezidenta chráni, v skutočnosti ho oslabuje tým, že ho izoluje od kritických hlasov. Výsledkom je ukrajinské vedenie držané v akejsi bubline, ktoré je založené na osobnej lojalite, konštatuje Financial Times.
Podľa júnového prieskumu klesá Zelenského popularita. Mnohí sa obávajú, že Ukrajina sa odkláňa od demokracií západného typu a stále viac smeruje k autoritárskej centralizácii. Vrcholom vnútorného napätia sa stali kroky Zelenského proti dvom protikorupčným inštitúciám – NABU a SAP.
Mnohí si myslia, že súčasné ukrajinské vedenie sa snaží eliminovať nezávislosť týchto orgánov, čo je len ďalším krokom k autoritárskej koncentrácii moci.
