Tragické dejiny holokaustu pripomína na Slovensku aj Galéria Ľudovíta Felda v Košiciach. Nesie meno po umelcovi židovského pôvodu, ktorý prežil zverstvá nacistov v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Ako pre agentúru SITA vysvetlila kurátorka galérie Jana Teššerová, práve jeho talent mu zachránil život, keď sa stal takzvaným dvorným maliarom obávaného lekára Josefa Mengeleho. V samotnej galérii sú vystavené jeho diela pripomínajúce holokaust.
Bol nízky ako sedemročné dieťa
Košický maliar a grafik Ľudovít Feld (1904-1991) sa narodil v Košiciach, kde ho oslovovali Lajči báči. „Už ako malý chlapec preukázal svoj talent kreslením. Keď mal asi sedem rokov, prejavila sa u neho porucha štítnej žľazy a prestal rásť. Ostal preto nízky, asi ako sedemročné dieťa. Neprešiel mutáciou, čiže aj jeho hlas ostal detský,“ priblížila Teššerová.
Zľahčovanie holokaustu a prekrúcanie histórie sa nesmie tolerovať, vyhlásil prezident Pellegrini (video+foto)
Nadaný umelec študoval na výtvarnej škole Eugena Króna, neskôr v Budapešti. Po návrate do Košíc založil vlastnú školu. „Prišli však zlé roky, blížil sa holokaust, prenasledovanie Židov,“ uviedla kurátorka galérie. Transporty z Košíc sa podľa jej slov začali v máji 1944.
„Židia boli najprv sústredení v Tehelni, neďaleko centra mesta na Moldavskej ulici. Dnes sa tam nachádza aj pamätník holokaustu,“ ozrejmila. Feld bol následne s celou svojou početnou rodinou deportovaný do Osvienčimu.
Prežili aj jeho brat a sestra
„Obludný lekár Mengele, prezývaný Anjel smrti, si všimol, že vie pekne kresliť. Zakaždým ho tak volal k sebe, aby mu kreslil experimenty, ktoré robil na židovskom a rómskom obyvateľstve, na ženách aj deťoch,“ opísala.
Koncom decembra 1944 však Mengeleho odvolali do Berlína, o mesiac nato bol Osvienčim oslobodený, čoho sa Feld dožil. Z jeho veľkopočetnej rodiny sa okrem neho zachránil ešte jeho brat aj sestra. Obaja sa neskôr zo Slovenska vysťahovali.
Feld prežil zvyšok života v Košiciach, kde vo veku 87 rokov zomrel. Súčasná Galéria Ľ. Felda pripomína nielen jeho život a holokaust, ale prostredníctvom jeho kresieb aj židovské sviatky, významné udalosti a zvyky v živote Židov. Pochádzajú zväčša z 50. a 60. rokov 20. storočia.
Diela z Osvienčimu sa nenašli
Mnoho jeho diel sa nachádza aj v súkromných zbierkach. Obrazy, ktoré namaľoval priamo v Osvienčime, sa však nenašli. „Možno ich nacisti zničili alebo zobrali so sebou, aby zahladili stopy,“ dodala kurátorka galérie.
Antifašizmus a pripomínanie obetí holokaustu by malo byť základom školského vzdelávania, zdôraznil Fico
Teššerová si na Felda spomína z obdobia, keď ako mladá mamička bývala na košickom sídlisku. „Býval cez cestu oproti mne. Videla som ho skoro každý deň, keď kráčal do mesta. Niesol držiak na paletu a malinkú stoličku, na ktorej sedával. Bol to významný človek, ľudia sa pri ňom pristavovali, rozprávali sa s ním,“ pripomenula.
Keďže neprešiel hormonálnym vývojom, vlastnú rodinu si založiť nemohol. „Mám pocit, že bol preto smutný a samotár. Mal však veľmi rád deti. Vo vrecku mal vždy pripravené cukríky, ktoré im rozdával. Deti sa z neho niekedy vysmievali pre jeho nízky vzrast a pokrikovali na neho, že je škriatok, on im však vždy hovoril, že je síce maličký, ale dobrý človiečik,“ zaspomínala si kurátorka galérie. Na ľavom predlaktí mal Feld podľa jej slov vytetované číslo A 7740.
Obrazy po vojne predával pod cenu
„Raz mi povedal, že keď si ľahne do postele, vidí pred sebou Mengeleho. Hovoril, že vždy sa ho bál a nikdy jeho portrét nenamaľoval, pretože jeho tvár podľa jeho slov nemá ostať v pamäti pre ďalšie generácie,“ ozrejmila.
Po vojne podľa nej prácu nemal a svoje obrazy niekedy predával pod cenu. Ľudia a židovská náboženská obec mu pomáhali. „Chodil často maľovať aj do Turne nad Bodvou. Mal tam veľa známych ľudí, ktorí mu dali obed, ktorí ho pohostili, a on za to maľoval portréty ich detí. A taktiež chodil maľovať pod Spišský hrad,“ dodala.
Nesmieme dovoliť, aby sa história opakovala. Deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomenuli aj opozičné strany (foto)
Galériu Ľudovíta Felda otvorila v septembri 2015 Židovská náboženská obec v Košiciach. Nachádza sa v areáli Ortodoxnej synagógy na Puškinovej ulici. Okrem jeho diela sú tam vystavené aj obrazy mnohých ďalších významných umelcov židovského pôvodu.
Konajú sa v nej tiež prednášky o holokauste pre deti základných a stredných škôl, rovnako aj košickú verejnosť. Felda, o ktorom sa hovorilo, že je malý gigant, pripomína aj jeho socha na nádvorí medzi galériou a synagógou, i park, ktorý nesie jeho meno spolu s pamätníkom.
Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Práve pred 83 rokmi, 9. septembra 1941, vláda tzv. prvého slovenského štátu vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.