Stanislav Janota a Daniel Lukáč v relácii Konzervatívna kaviareň v kontexte navrhovaných zmien ústavy diskutujú o histórii a vývoji volebných systémov na Slovensku. Skúmajú výhody a nevýhody väčšinového a pomerného volebné systémy, a vplyv jediného volebného obvodu v porovnaní s viacerými a o systéme krúžkovania a jeho vplyve na politickú scénu.
Po vzniku malo Slovensko systém volieb do parlamentu na základe pomerného zastúpenia so štyrmi volebnými obvodmi. „Mečiar chcel, aby na každom tom volebnom lístku bolo jeho meno, a dúfal že tak, HZDS získa viac hlasov. Preto ich nahradil jedným volebným obvodom,“ vracia sa do nedávnej histórie Stanislav Janota.
Konzervatívna kaviareň: Orbán zahodil liberálne slobody a Maďarsko dnes ovláda štátna mafia
Vo voľbách 1998 prakticky všetky opozičné strany deklarovali, že tento Mečiarov zákon zrušia ako prvú vec. Akonáhle sa ale dostali k moci, zmenili názor, pretože jeden volebný obvod dáva vedeniu politických strán neobyčajnú moc do vnútra strany, pretože postavia celoštátne jednu volebnú listinu. „To vedie k tomu, že tí poslanci nemajú žiadne prepojenie na konkrétny región, nie sú vyberaní podľa svojich osobných kvalít a sú často vnímaní ako mačkači gombíkov.“ dodáva Janota. To, podľa jeho mienky, vedie k tomu, že na Slovensku vážnosť poslancov veľmi poklesla.
„Povedal by som, že pomaly máme na Slovensku v parlamente viac influencerov, než politikov resp. ľudí, ktorí sa naozaj seriózne chcú venovať politike,“ konštatuje Daniel Lukáč. To je, podľa jeho názoru, aj degradáciou povolania politika alebo poslanca, keďže je predmetom všeobecného opovrhovania. „Málokto normálny chce toto povolanie robiť.“
Pripomína, napríklad kandidátku SNS, „z ktorej vlastne okrem Andreja Danka všetci ostatní boli influencéri, bola to zmiešaná kandidátka všelijakých nezávislých osobností a YouTubových hviezd.“ Na toto nemohol logicky myslieť volebný zákon s tým krúžkovacím systémom. „Ale ako prvý to využil Igor Matovič, treba povedať. A on si vlastne na tomto vybudoval svoju politickú kariéru a nakoniec na tom postavil aj svoju politickú stranu,“ uzatvára Lukáč.
Stanislava Janota a Daniel Lukáč diskutujú aj o tom
- Ako sa historicky vyvíjali volebné systémy na Slovensku od kriku po počítanie hlasov
- Čo majú spoločné voľby s oslovením „vážený pán“
- Aký je zmysel 5% volebného kvóra na vstup do parlamentu
- Či majú mať poslanci veľké platy a kto za ich zvedenie najviac bojoval
- Kedy sa systémovo vytvoril priestor na volebnú korupciu
- Prečo je dobré, ak štát financuje úspešné politické strany
- Či je systém preferenčných hlasov, teda krúžkovania, naozaj prínosný
- Prečo je pre Slovensko lepšie, ak je parlament pestrejší a výkon vládnej moci menej efektívny
