Podnikatelia združení v Klube 500 sa pri návrhu na zvyšovanie nezdaniteľného základu dane zo strany Most-Híd postavili na stranu predkladateľa. Dokonca by zašli ešte ďalej a zvyšovali by nezdaniteľné minimum až na úroveň minimálnej mzdy.
Zamestnanci by totiž podľa Klubu 500 mali z toho oveľa väčší finančný prospech a minimálna mzda by prestala byť nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu.
Podnikatelia si však myslia, že je načase sa tiež pozrieť aj na systém financovania samospráv, ktorých príjmy primárne pochádzajú z daní z príjmov fyzických osôb.
Oslobodenie od zdravotných odvodov
Klub 500 totiž poukazuje na to, že zvyšovanie minimálnej mzdy za súčasných podmienok vôbec nerieši situáciu nízkopríjmových skupín a výrazne z neho profituje štát.
„Ak by bola výška minimálnej mzdy totožná s výškou nezdaniteľnej časti základu dane, bolo by to systémovejšie a spravodlivejšie riešenie. A to ako voči zamestnancom, ktorí by výraznejšie pocítili rast čistých príjmov, tak aj voči zamestnávateľom,“ tvrdí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Združenie miest a obcí kritizuje koaličné návrhy, vedú k paralyzácii výkonu samosprávnych funkcií
Podnikatelia však zároveň pri tejto téme pripomínajú aj požiadavku na zmenu v systéme odvodov. Podľa Klubu 500 by totiž mali byť zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu oslobodení od zdravotných odvodov.
„Slovensko má dlhodobo jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v Európskej únii. Trend v rámci Únie je pritom klesajúci. Dôsledkom vysokého daňovo-odvodového zaťaženia sú následné rozhodnutia najväčších zahraničných investorov o znižovaní počtu zamestnancov, prípadne o umiestnení svojich podnikov v krajinách, kde je pre nich podnikanie výhodnejšie,“ dodáva Tibor Gregor.
Samosprávy majú stále určitú rezervu
Na kritiku samospráv, že návrh Mosta-Híd bude znamenať výrazný výpadok ich príjmov, Klub 500 pripomína, že za 13 rokov dostali cez daň z príjmov zhruba 30 miliárd eur pri nákladoch približne 28 miliárd eur.
Majú teda podľa Klubu 500 stále určitú rezervu a ako ďalší dôležitý zdroj príjmov majú aj daň z nehnuteľností. Predstaviteľom samospráv zároveň pripomínajú, že väčšinu zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu tvoria práve zamestnanci verejnej správy vrátane zamestnancov samospráv.
„Niektorí starostovia a primátori majú napriek tomu v časoch rekordných príjmov samospráv odvahu kritizovať opatrenia, ktoré prinesú zvýšenie čistých príjmov svojich vlastných zamestnancov,“ tvrdí Klub 500.
Rezervy v systéme financovania samospráv
Aj vzhľadom na súčasný vývoj by bolo preto podľa podnikateľov vhodné začať sa baviť o nastavení financovania samospráv.
Hystéria samospráv pre znižovanie daní nie je podľa Mosta-Híd na mieste, ich príjmy majú porásť
„V súčasnom systéme financovania miest a obcí Slovenska vidíme rezervy a touto cestou chceme otvoriť diskusiu ohľadom nastavenia spravodlivého a udržateľného systému,“ dodáva Tibor Gregor.
Agentúra SITA v súvislosti s názormi na súčasné nastavenie systému financovania samospráv oslovila aj rezort financií, predstaviteľov obcí a miest ako aj samosprávnych krajov.
Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane
Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala od začiatku budúceho roka zvýšiť zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z príjmov od poslancov za stranu Most-Híd, ktorý parlament koncom júna posunul do druhého čítania.
Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku je ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura.
V konečnom dôsledku by sa tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov znížila o viac ako 90 eur za rok. O osude novely zákona by mal parlament definitívne rozhodnúť na septembrovej schôdzi.