Martin, ako s odstupom času hodnotíte svoje účinkovanie na US Open, kde ste sa senzačne dostali až do osemfinále dvojhry mužov?
Musím priznať, že mám za sebou skvelý turnaj. Počas neho som odohral štyri vydarené zápasy, z ktorých som tri vyhral. Je to krásny pocit, ale netreba teraz okamžite zaspať na vavrínoch. Treba ísť ďalej. Toto je v podstate iba začiatok. Ešte ma čaká veľa práce. Tenis je beh na dlhé trate.
Postupom do osemfinále a najmä vyradením Francúza Tsongu, ktorý je momentálne 6. hráčom na svete, ste na US Open spôsobili najväčšiu senzáciu podujatia, k čomu vám úprimne blahoželáme. Ako ste vnímali to, že na druhej strane kurtu stoja proti vám súperi, ktorých ste doteraz videli hrať iba v televízii?
Aby som pravdu povedal, neviem ako vám odpovedať… Samozrejme, každý vie, proti komu som na tomto veľkom svetovom turnaji hral. Ale, ak mám byť úprimný, ja som sa nezaoberal, kto je na druhom konci kurtu. Aj tak by mi to nepomohlo (smiech). Ja som si tenis užíval. Uvedomujem si, že čerstvý postup do osemfinále US Open by ma mal naštartovať k ešte lepšej práci. Teraz viem, že za oceánom som nedávno odohral šesť dobrých zápasov. Škoda, že som k ním nepridal ešte aspoň jeden navyše.
Na veľkom podujatí Grand Slamu ste zdolali dvoch nasadených hráčov, s tretím ste odohrali pomerne vyrovnaný duel. Čo vám tieto zápasy proti nasadeným hráčom priniesli? Čo tento úspech pre vás znamená?
Ako som už povedal, všetky zápasy som si užíval. Aj ten proti Jo-Wilfriedovi Tsongovi a Jérémy Chardymu. Aj proti Marinovo Čiličovi. Hral som proti veľkým hráčom, na veľkom turnaji – pred veľkým počtom divákov! Čo viac som si mohol priať (smiech). Páčila sa mi najmä perfektná atmosféra. Tento veľký turnaj ukázal, že nemám problém hrať vyrovnaný zápas aj s tými najlepšími hráčmi. To je pre mňa osobne veľmi povzbudzujúce. To je poriadne nakopnutie do ďalšej práce a tréningu.
Popri turnajových povinnostiach stihli ste si počas pobytu v Amerike niečo pozrieť aj z New Yorku? Boli ste v jeho uliciach?
Ak mám byť úprimný, tak ani veľmi nie (smiech). Bol som v predajni ´apple´, ktorá je vraj najväčšia na svete (dlhá odmlka). Do ulíc New Yorku ma to nejako extra nelákalo. Na môj vkus je tam všade ohromne veľa ľudí. Nemám rád miesta, kde je na seba doslova ´nalepených´ veľmi veľa ľudí. To sa mi nepáči. Tak som radšej do ulíc New Yorku ani nechodil. Ja to k šťastiu nepotrebujem (smiech).
Pred turnajom US Open ste za morom hrali aj na turnaji ATP vo Wiston-Salene, na ktorom ste s Američanom Johnom Isnerom vypadli až po trojsetovom pomerne vyrovnanom súboji. To bol prvý signál toho, že momentálne ste v optimálnej športovej forme?
Áno, aj turnaj vo Wiston-Salene bol pre mňa dobrým podujatím. V prvom kole som prešiel cez Francúza Paira a potom som v súboji so svetovou desiatkou Isnerom bol dve loptičky od jeho vyradenia! V treťom sete som ponúknutú šancu nevyužil. Škoda, desiaty hráč sveta nezaváha v súboji s takými hráčmi ako som ja, každý deň. Mohol som mať na svojom konte ďalší triumf nad hráčom Top 10. On sa však rýchlo spamätal, využil moje zaváhanie a išiel ďalej. Takže môžem povedať, že som v Amerike stihol odohrať šesť dobrých zápasov. Veľmi mi to pomohlo, lebo som sa presvedčil, že sa dokážem adaptovať aj na tvrdé povrchy.
Na začiatku tohto roka ste vynechali Australian Open, kde sa mali začínať kvalifikácii. Urobili ste to pre vzdialenosť dejiska, alebo preto, že tento turnaj sa hral na betónovom povrchu, kým vy máte radšej antuku, na ktorej ste od malička vyrastali?
Na Australian Open som neštartoval z dvoch dôvodov, ktoré súviseli aj s tým cestovaním. Prvým bol fakt, že by som musel začínať v kvalifikácii, čo pre mňa nemalo veľký význam. Ísť hrať kvalifikáciu do Austrálie bol pre mňa pomerne veľký luxus. Nemal som chuť cestovať na druhý koniec sveta a usilovať sa postúpiť do hlavnej súťaže až z kvalifikácie! Teraz sa však situácia radikálne zmenila. Budúci rok na hlavnú súťaž do Melbourne pôjdem. A pred týmto turnajom chcem ešte absolvovať niekoľko iných turnajov v Austrálii. Teraz som v úplne inej situácii ako som bol na konci minulého roka. Teraz budem hrať priamo v hlavnej súťaži.
Najlepší grandslamový výsledok v kariére ste dosiahli na betónovom povrchu v New Yorku. Už si na tomto povrchu veríte tak ako na vašej obľúbenej antuke? Martin, máte už rád aj tvrdý povrch?
Nemám. A nemal by som ho rád ani vtedy, ak by som celý US Open vyhral! Na antuke sa cítim najlepšie. Na nej som predsa vyrastal. V zime som trénoval v nafukovacej hale, v lete na kurtoch Slávie v Petržalke. Tam som bol doma (dlhá odmlka). Ale najčerstvejšie výsledky z New Yorku dokazujú, že mne už teraz nerobia problémy ani tvrdé povrchy. Už som si na betón zvykol. Stačilo na nich viac trénovať a hrať. Keď som bol mladší, nemal som rád hrať tenis na tvrdom betóne (smiech). Teraz si už na ňom viac verím ako to bolo v minulosti.
Z antuky máte zvyk pri pokuse dostihnúť loptičku šmýkať sa po kurte. Tomu zvyku ste sa nevyhli ani na betóne v New Yorku. Pri takomto spôsobe hry trpia nohy a najmä obuv. Zajímalo by nás, koľko párov tenistiek ste počas vašej spanilej jazdy na US Open zodrali a zničili?
Ak to správne počítam, tak jeden pár tenisiek mi vydržal iba dva tréningy a dva zápasy! Vyhodiť však musím tri páry, lebo keď sa tenisky niekde začnú párať, potom to už ide. Už je to zrelé iba na odpis… Takže, keď to sumarizujem, na turnaji v New Yorku som vlastne zodral tri páry tenisiek (smiech).
Viete povedať, kde sú vaše rezervy? Kde sa potrebujete zlepšiť, aby ste v budúcnosti dokázali prejsť aj cez takých hráčov ako je momentálne svetová dvanástka rebríčka ATP Marin Čilič, na ktorom ste teraz ešte stroskotali?
Tak v tejto chvíli by som mohol vymenovať mnoho vecí, ktoré treba zlepšiť (smiech). Ale zostanem pri tom, že v New Yorku som zistil, že musím hrať čo najviac podobných zápasov. Aby som získal skúsenosti z podobných ťažkých meraní síl. Iba v nich a priamo na dvorci sa naučím vyhrávať zápasy so špičkovými hráčmi prvej svetovej desiatky či dvadsiatky. Takže nič iné mi nezostáva, iba na sebe ďalej tvrdo pracovať. Ak chcem byť v tenise dobrý, musím sa mu venovať naozaj naplno – a s plnou vážnosťou.
V čom bol Chorvát Marin Čilič v osemfinále US Open ťažším súperom ako povedzme dvojica Francúzov Jérémy Chardy a Jo- Wilfried Tsonga, ktorá zostala na vašom štíte?
Osemfinálový súboj s Čiličom bol od začiatku veľmi vyrovnaný. Obaja sme si držali svoje podanie. Až za stavu 5:6 v prvom sete som podával vo chvíli, keď fúkal silný a nepríjemný vietor. Trochu som sa s tým trápil a Marin využil moje malé zaváhanie. Tak získal prvý set pre seba. Aj v druhom sete som to mal dobre rozohrané, veď som viedol 3:1 a 4:2. Dokonca som mal šance získať ďalší bod, ale nemal som šťastie. Neskromne si myslím, že som bol lepším hráčom, no on mal viac športového šťastia. A pravdaže svoju úlohu v zlomových momentoch zohrali aj skúsenosti. V tomto sa v Čiličom nemôžem ešte porovnávať (dlhá odmlka). On je dlhšie na okruhu ATP a najmä je vyššie v rebríčku, hoci je ešte dosť mladý hráč. Bolo to jasne vidieť najmä v treťom sete, kde mi nedal žiadnu šancu chytiť sa a vrátiť sa do zápasu. Marin Čilič, keď s veľkým šťastím ušiel z najhoršieho, bol už istejší, sebavedomejší a najmä agresívnejší. V týchto ukazovateľoch ma jednoducho prevýšil. Už som na neho nemal nárok. Už ma k ničomu nepustil.
V čom hral inak ako špičkoví hráči, ktorých ste na ceste do osemfinále grandslamového turnaja zdolali?
Hoci Čilič je odo mňa iba o jeden rok starší, z ťažkých zápasov má oveľa viac skúseností. Veľmi veľa poznatkov nazbieral najmä v súbojoch s vysoko postavenými hráčmi, ktorých zdolal. A vďaka tomu je v rebríčku ATP Tour vysoko. Momentálne je dvanástym hráčom sveta (dlhá odmlka). Ako som hovoril, prvý set sme hrali vyrovnanú partiu. V druhom však Čilič mal aj veľa športového šťastia. A tiež si viac veril ako ja. Podľa mňa práve to sebavedomie v rozhodujúcich momentoch, v ktorých sa osud súboja lámal, rozhodlo. V treťom sete to už bolo iba potvrdenie Čiličovej prevahy. Bojoval som úplne až do konca, ale už sa nedalo so stretnutím nič prevratné robiť. Ale, ak by po druhom sete bol stav 1:1, určite by to bol iný zápas. O tom som stále presvedčený. Druhý set som mal dobre rozohraný, no nedokázal som ho dotiahnuť do víťazného konca. To ma ešte dlho bude mrzieť. Lebo som mohol ísť ešte ďalej.
V New Yorku ste odohrali štyri súboje na jednom zo štyroch najvýznamnejších turnajoch. Ktorý z tých stretnutí si najviac vážite a prečo?
Ohromným zážitkom bolo víťazstvo nad Francúzom Tsongom. To bol krásny pocit. Veď zdolať svetovú šestku a piateho nasadeného hráča turnaja na veľkom grandslamovom podujatí, to sa nepodarí každý týždeň! Po tom úspechu som bol vo veľkej eufórii. Nechcel som uveriť tomu, že som cez takého výborného hráča prešiel (dlhá odmlka). Ale ja si mimoriadne cením predovšetkým postup z 3. kola cez Jérémy Chardyho, nad ktorým som vyhral v troch setoch 6:4, 6:4 a 6:4. Prečo? Preto, že to bolo 3. kolo grandslamového turnaja! Tretie kolo jedného zo štyroch najväčších tenisových turnajov na svete! A ja som v ňom vyhral. Aj s ním som určite odohral veľmi dobrý zápas. Takže, keď to celkovo zoberiem, s výsledkami v New Yorku musím byť spokojný. Nič iné mi nezostáva (smiech).
Veľkú zásluhu na vašom výkonnostnom raste má váš tréner Karol Kučera, ktorý však s vami v New Yorku tentoraz nebol. Boli ste spolu v kontakte iba telefonicky a cez počítač. Vyhovovalo vám takéto koučovanie na diaľku. Nemohol za vami prísť aspoň na osemfinále, keď ste už postúpili medzi šestnásť najlepších?
Viete, to je taká otázka…vyhovovalo, nevyhovovalo. Tak to bolo. Tak sme to už dávnejšie naplánovali. V Amerike bol so mnou kondičný tréner Juraj Dulík, ktorý ma mal na starosti 24 hodín denne a s trénerom Kučerom som sa pred jednotlivými zápasmi radil po telefóne. Navzájom sme si posielali SMS správy, mailovali sme spolu, konzultovali, radili sa. Pre trénera nemalo zmysel letieť za mnou, keď ma čakal súboj s Čiličom. Nik nevedel, ako sa skončí. A nik z nás pred US Open nevedel, kedy na turnaji skončím, čo tam vlastne dokážem, či sa nevrátim po prvom kole. Doteraz som na grandslamových turnajoch končil v 2. kole.
Hovoríte, že s trénerom Kučerom ste fungovali a komunikovali iba telefonicky a mailom. Už ste si stihli urobiť rozbor a analýzu všetkých gratulácií a blahoželaní, ktoré vám známi a priatelia k vášmu senzačnému postupu do osemifinále US Open poslali?
Ešte nie. Nemal som kedy. Ešte som ani s trénerom Kučerom osobne nehovoril. Z letiska som sa ponáhľal na stretnutie s novinármi. Vidíte, akí ste dôležití! Aké máte privilégiá… Aj môj tréner musí počkať, kým si nesplním mediálne povinnosti (smiech). Ale teraz vážne…. Hneď po rozhovore s novinármi idem za trénerom ´Kajom´ Kučerom. Spolu preberieme všetko, čo som v zámorí dokázal. Spolu si urobíme plán na ďalšie obdobie, dohodneme si postup ďalšieho napredovania. Určite spolu ešte niečo vymyslíme, aby tento výsledok z US Open nebol iba môj náhodný výstrel. Tie výborné výsledky budem chcieť potvrdiť na ďalších turnajoch, ktoré ma do konca roka ešte čakajú.
Medzi novinárov ste prišli hneď po prílete z New Yorku. Nerobí vám problém časový posun a lietanie krížom – krážom z jedného konca sveta na druhý? Ako dlho vám trvá aklimatizácia na prostredie, do ktorého ste práve prišli?
Vďaka tenisu a cestovaniu po turnajoch po celom svete s podobným časovým posunom problémy nemám. Môj organizmus si bez väčších problémov veľmi rýchlo nzvykne aj na šesťhodinový časový posun. Všetko je to otázka tréningu – a zvyku. Keď celý život budete lietať hore – dolu po svete, telo si na ten kolotoč zvykne. Hoci to neustále striedanie časových pásiem je nápor na organizmus, postupne vám to prestane robiť problémy. Na oddych a spánok sa teším, ale tréner Dulík mi už avizoval, že v Bratislave dlho oddychovať nebudem.
Aké šance dávate sebe a spoluhráčom v daviscupovom súboj 2. kola play-off o zotrvanie v I. skupine Euro-africkej zóny s Portugalskom? Má Slovensko na čele s vami šancu uspieť s nimi v tomto dôležitom meraní síl v Davis cupe?
Nesmieme v žiadnom prípade súpera podceniť. A to bez ohľadu na to, s akými hráčmi do tohto súboja nastúpia. Síce som nedávno zachytil niekde správu, že Machado bude mať dlhšiu pauzu, lebo musí ísť na operáciu, ale vôbec to nie je pravda. Najmä Joao Sousa, ktorý je tak starý ako ja, môže byť na betóne veľmi nebezpečným hráčom pre každého súpera. On na tomto povrchu tiež vie hrať. A samozrejme, netreba zabúdať, že v tímovom súboji Davis cupu je každý bod veľmi dôležitý. Preto my teraz v príprave urobíme všetko pre to, aby sme našich priaznivcov potešili dobrých výkonom i výsledkom. Nech nám tí ľudia, čo prídu do haly bratislavského NTC, vytvoria čo najlepšiu atmosféru. V súboji s Portugalskom ju budeme opäť veľmi potrebovať. V žičlivom prostred, aké poznám z minulých podujatí Davis cupu, alebo Fed cupu, sa nám veľmi dobre hrá. Verím, že cez Portugalsko prejdeme (smiech).
Aký program vás čaká po stretnutí 2. kola play-off o zotrvanie v I. skupine Euro-africkej zóny Davis Cupu s Portugalsom v Bratislave?
Hneď po zápase Davis Cupu budem hrať turnaj v hale v ruskom Petrohrade, kde som prihlásený. Potom spolu s trénerom Karolom Kučerom pôjdem na dva turnaje do Ázie. Mal by som hrať na veľkých turnajoch v Kuala Lumpur a v Tokiu. To sú tri akcie, o ktorých už teraz viem. ČO bude ďalej, uvidíme podľa toho, ako sa bude mi bude dariť v Kuala Lumpur a v Tokiu.
Martin, aké výkonnostné ciele ste si postavili pred seba v tejto sezóne, kam vo svetovom rebríčku sa môžete pri konštelácii priaznivých okolností do konca roka2012 ešte posunúť?
Osobne si ciele určujem iba raz v roku. Hneď na jeho začiatku – a na celý rok. Plán pre rok 2012 bol postup do prvej stovky, čo sa mi už podarilo splniť. To som chcel najmä preto, aby som mohol chodiť na grandslalomové turnaje bez kvalifikácií. Aby som hral v hlavnej súťaži. Teraz som okolo 50. miesta. Uvidím, čo mi prinesú najbližšie dni a týždne. Možno sa dostanem do prvej štyridsiatky, možno ešte vyššie… Sám sa nechám prekvapiť. Šance na to sú, lebo na turnajoch, na ktoré idem, nemusím obhajovať žiadne body. Ba práve naopak. Body do renkingu môžem iba zbierať. A potom, na konci kalendárneho roka 2012 si určím cieľ pre rok 2013. Robím to takto už roky, nevidím dôvod, aby som teraz, keď sa mi darí, tieto svoje zvyky nejako radikálne menil.
Pripravil Štefan Žilka
Najväčší úspech svojej kariéry na podujatí ATP Tour dosiahol na tohoročnom grandslamovom turnaji US Open v New Yorku, kde senzačne postúpil do osemfinále. Martin Kližan je od roku 2006 prvým Slovákom, ktorý na turnaji veľkej štvorky hral osemfinále dvojhry. Pred ním podobný úspech zaznamenal Dominik Hrbatý na Australian Open v Melbourne. Martin Kližan najvyššie vo svetovom rebríčku v dvojhre mužov bol 13. augusta 2012, kedy v menoslove hráčov ATP Tour figuroval na 48. mieste.
