Vnútrobloky sú v lete chladnejšie a tichšie než križovatky
Letné mesiace v meste vedia byť peklo. Doslova. Rozpálený asfalt, autá trúbiace na križovatkách, smog a takmer žiadny tieň – to je realita mnohých bratislavských ulíc. Naproti tomu vnútrobloky, najmä tie, ktoré sú premyslene navrhnuté a doplnené zeleňou, poskytujú útočisko. Kde si oddýchnete, kde dýcha vzduch inak a kde vám slnko nepripáli tvár po piatich minútach.
Najnovšie merania z júla 2025 túto realitu potvrdzujú dátami. Odborníci z Technickej univerzity v Košiciach sa pozreli na rozdiely medzi križovatkou Račianske mýto a vnútroblokom v komplexe Blumental. A výsledky? Ohromujúce. Nielenže je vnútroblok výrazne chladnejší – o päť stupňov, čo predstavuje 15 % rozdiel v teplote – ale je aj tichší, menej znečistený a celkovo zdravší pre život.
V článku sa pozrieme na to, čo presne merania ukázali, prečo sú tieto rozdiely také výrazné a ako by mohla budúcnosť mestského bývania vyzerať, ak sa poučíme z toho, čo funguje už dnes.

Leto v meste – keď betón prehrieva a stromy chýbajú
Mesto v lete nie je len horúce. Je prehrievané. Efekt tzv. mestského teplotného ostrova spôsobuje, že teplota v zastavaných častiach je podstatne vyššia než v okolitých zelených zónach alebo v prírode. Prečo? Lebo betón, asfalt, sklo a oceľ absorbujú teplo cez deň a pomaly ho vyžarujú aj v noci. Medzi tým chýba prirodzené chladenie – voda, trávniky, stromy.
Tento efekt je v mestách zreteľný najmä počas tropických dní, keď slnko svieti bez prestávky a zrážky sú minimálne. Podľa odborníkov môžu mestské centrá dosahovať až o 7–10 °C vyššiu teplotu ako okrajové časti s nižšou hustotou zástavby. Vzniká tak akási „tepelná pasca“, ktorá zachytáva teplo medzi stenami budov a nepriaznivo ovplyvňuje zdravie aj kvalitu života obyvateľov.
Zvýšené teploty nie sú len otázkou komfortu – majú reálne dopady na zdravie. Horúčavy zvyšujú výskyt kardiovaskulárnych problémov, úpalov, dehydratácie, ale aj duševného vyčerpania. Zvlášť zraniteľní sú starší ľudia, malé deti, astmatici či ľudia s chronickými ochoreniami.
Mestská klíma preto potrebuje intervencie. A práve vnútrobloky so zeleňou, vodnými prvkami a kvalitnou architektúrou môžu byť jedným z riešení, ktoré situáciu výrazne zlepšia.

Päťstupňový rozdiel pri pár metroch
Výsledky meraní zo spomínaného výskumu hovoria jasne. Račianske mýto – rušná križovatka plná áut, ciest a minimum stromov – dosiahla počas merania priemernú teplotu 31,2 °C. Len o pár desiatok metrov ďalej, vo vnútrobloku Blumental, bola teplota iba 26,5 °C. Rozdiel viac ako päť stupňov v rovnakej časti mesta, v rovnakom čase, pri použití identickej metodiky.
To, čo sa môže zdať ako detail, je v realite obrovský skok. Každý stupeň navyše predstavuje zvýšenú záťaž pre ľudský organizmus, najmä ak sa kumuluje deň čo deň počas celej sezóny. Vo vnútrobloku je tak život výrazne príjemnejší – viac tieňa, menej rozpálených povrchov, viac vegetácie, ktorá ochladzuje okolie cez transpiráciu (odparovanie vody z rastlín).
A nie je to len o subjektívnom pocite. Vnútroblok sa v skutočnosti chová ako malý klimatizovaný priestor uprostred horúceho mesta. Takéto „ostrovy chladu“ sú kľúčové pre budúcnosť, najmä ak vezmeme do úvahy predpokladaný nárast extrémnych teplôt v dôsledku klimatickej krízy.

Ako sú sídliská na tom s hlukom?
Hluk je ďalší zásadný faktor ovplyvňujúci kvalitu života v meste. Zatiaľ čo si ho často uvedomujeme len podvedome, jeho dlhodobý vplyv na psychiku, stresovú záťaž a zdravie je obrovský. A rozdiely medzi mestskými časťami sú v tomto smere šokujúce.
Na Račianskom mýte bola počas merania zaznamenaná hladina hluku 67 decibelov. To je porovnateľné so zvukom práčky počas odstreďovania. Vo vnútrobloku to bolo iba 47 decibelov – zvuk na úrovni tichého ventilátora. Rozdiel 20 dB znamená, že hluk je vnímaný až štyrikrát menej intenzívne. Ľudské ucho totiž vníma rozdiel 10 dB ako dvojnásobné zosilnenie.
To znamená, že ak sa niekto rozhoduje, kde bývať – v byte orientovanom do križovatky alebo do vnútrobloku – rozdiel nie je len vo výhľade. Je to rozdiel medzi tým, či sa každý deň prebúdza s dunením motorov alebo tichom, ktoré nevyrušuje.
Hluk má dopad aj na spánok, koncentráciu, výskyt migrén či duševnú pohodu. A práve preto by tichšie mestské prostredie nemalo byť luxusom, ale štandardom.

Kde sa lepšie dýcha?
Prachové častice, známe ako PM2.5 a PM10, sú neviditeľní nepriatelia, ktorí sa bežne vyskytujú v mestskom ovzduší – najmä v blízkosti ciest a výfukových plynov. Sú dostatočne malé na to, aby prenikli hlboko do dýchacích ciest a spôsobili vážne zdravotné komplikácie – od alergií a zápalov po chronické ochorenia pľúc.
Vnútroblok v Blumentali vykázal o 12 % menej PM2.5 a o 11 % menej PM10 v porovnaní s Račianskym mýtom. Dôvod? Menej dopravy, viac vegetácie, ktorá čistí vzduch, a uzatvorenejšie prostredie, ktoré bráni voľnému prúdeniu znečisteného vzduchu z ulice.
Toto zistenie má zásadný význam pre plánovanie zdravých mestských štvrtí. Obyvatelia vnútroblokov tak nie len že dýchajú čistejší vzduch, ale aj menej riskujú vznik chronických zdravotných problémov. A čo viac, čistejší vzduch prospieva aj deťom a seniorom, ktorí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny.
