Rok 2024 priniesol alarmujúce straty lesných porastov – svet stratil rekordné množstvo lesov, a to najmä v dôsledku ničivých požiarov poháňaných klimatickou zmenou, referuje portál Euronews.
Podľa nových údajov výskumného laboratória GLAD na Univerzite v Marylande, sprístupnených prostredníctvom platformy Global Forest Watch Inštitútu pre svetové zdroje (WRI), prišiel svet v minulom roku len o tropické pralesy na ploche 6,7 milióna hektárov. To je dvojnásobok straty z roku 2023 a rozloha takmer rovná celej Paname. V prepočte to znamená, že každých 18 minút zmizne les o veľkosti 18 futbalových ihrísk.
Po prvýkrát v histórii boli hlavnou príčinou tohto úbytku nie poľnohospodárske aktivity, ale požiare – zodpovedné za takmer polovicu všetkého ničenia. V roku 2024 zhorelo päťkrát viac tropických pralesov ako v predchádzajúcom roku. Obzvlášť tvrdo bola zasiahnutá Latinská Amerika.
Tieto požiare spolu vypustili do ovzdušia 4,1 gigatony skleníkových plynov – čo je viac ako štvornásobok emisií z celosvetovej leteckej dopravy za celý rok 2023.
Brazília, ktorá sa tento rok pripravuje na hostenie klimatickej konferencie COP30, zaznamenala najväčší úbytok tropického lesa spomedzi všetkých krajín.
Znepokojujúce údaje podčiarkujú urgentnosť klimatických opatrení a posilňujú výzvy na ochranu našich lesov – jedného z najcennejších prírodných zdrojov planéty.
Požiare prvýkrát prekonali poľnohospodárstvo v ničení pralesov
„Takáto úroveň straty lesov je niečo, čo sme za viac ako 20 rokov sledovania údajov ešte nevideli,“ hovorí Elizabeth Goldman, spoluriaditeľka programu Global Forest Watch pri Inštitúte pre svetové zdroje (WRI). „Je to globálny červený poplach – kolektívna výzva na akciu pre každú krajinu, každý podnik a každého jednotlivca, ktorému záleží na obývateľnej planéte. Naše ekonomiky, komunity, ani zdravie nemôžu existovať bez lesov.“
Podľa nových dát výskumného laboratória GLAD z University of Maryland, zverejnených prostredníctvom platformy Global Forest Watch, svet prišiel v roku 2024 len o tropické pralesy v rozsahu 6,7 milióna hektárov – dvojnásobok oproti roku 2023 a plocha takmer veľká ako Panama. Každých 18 minút sme stratili plochu zodpovedajúcu 18 futbalovým ihriskám.
Po prvýkrát v histórii boli hlavnou príčinou tejto devastácie požiare – nie poľnohospodárstvo. Tie zničili päťnásobne viac tropických pralesov ako v predchádzajúcom roku. Latinská Amerika utrpela najväčšie škody. Celkovo tieto požiare vyprodukovali 4,1 gigatony skleníkových plynov – štvornásobok emisií všetkých leteckých liniek v roku 2023.
Tropické požiare nie sú výsledkom ľudskej činnosti
Hoci sú požiare prirodzenou súčasťou niektorých ekosystémov, v tropických oblastiach majú väčšinou ľudský pôvod. Často sú zakladané za účelom rozšírenia poľnohospodárskej pôdy. Rok 2024 bol najhorúcejším rokom v histórii. Extrémne podmienky, ako rozsiahle suchá spôsobené klimatickou zmenou a javom El Niño, výrazne zhoršili kontrolu požiarov.
Mnohé lesy sa po požiari nedokážu obnoviť – kvôli kombinácii klimatických vplyvov a premeny pôdy. Vzniká tak bludný kruh, ktorý zvyšuje riziko ďalších požiarov.
Ktoré krajiny stratili najviac lesov?
Brazília, ktorá bude hostiť klimatickú konferenciu COP30, zaznamenala najväčšiu stratu tropických pralesov v roku 2024 – až 42 % celosvetového úbytku. Až 66 % tejto straty spôsobili požiare vyvolané najhorším suchom v histórii krajiny. Poľnohospodárstvo (napr. pestovanie sóje či chov dobytka) vzrástlo len o 13 %, stále však ďaleko pod úrovňami z 2000-tych rokov.
„Brazília pod vedením prezidenta Lulu dosiahla pokrok, ale hrozba pre lesy pretrváva,“ varuje Mariana Oliveira z WRI Brasil. „Bez trvalých investícií do prevencie požiarov, dôsledného vymáhania zákonov a trvalo udržateľného využívania pôdy môžeme o tieto ťažko vybojované úspechy prísť.“
Bolívia zaznamenala nárast straty lesov o neuveriteľných 200 %, celkovo stratila 1,5 milióna hektárov – historicky druhé miesto hneď za Brazíliou, prvýkrát predstihla Konžskú demokratickú republiku, hoci má menej než polovicu jej lesov. „Požiare v roku 2024 zanechali hlboké jazvy – nielen na krajine, ale aj na ľuďoch, ktorí od nej závisia,“ hovorí Stasiek Czaplicki Cabezas z Revista Nomadas. „Obnova môže trvať stáročia.“
Konžská demokratická republika síce klesla v poradí, ale zaznamenala najvyššiu úroveň straty pralesov v histórii – o 150 % viac ako v roku 2023. Požiare tam spôsobili 45 % všetkých škôd. Rovnako ako Amazonský prales, aj povodie Konga hrá zásadnú úlohu ako uhlíkový rezervoár.
Kolumbia zaznamenala nárast o takmer 50 %, ale hlavnou príčinou neboli požiare – destabilizácia krajiny po zlyhaní mierových rozhovorov podporila nelegálne aktivity ako ťažbu a pestovanie koky.
Strata lesov pretrváva aj mimo trpických oblastí
V roku 2024 sa strata lesov netýkala len trópov – celková strata stromového porastu narástla o 5 %, čo predstavuje ďalších 30 miliónov hektárov, zhruba rozloha Talianska. Výrazný podiel na tom mali požiare v Rusku a Kanade. V týchto boreálnych oblastiach sú požiare prirodzené, ale zmeny klímy ich robia intenzívnejšími a dlhšie trvajúcimi.
Po prvýkrát od začiatku zberu dát horeli v rovnakom čase tropické aj boreálne lesy.
Prišlo aj k zlepšeniu
Niektoré krajiny však zaznamenali úspechy. Indonézia znížila stratu pralesov o 11 %, predovšetkým vďaka opatreniam za bývalého prezidenta Joka Widoda. Malajzia zaznamenala pokles o 13 % a prvýkrát vypadla z top 10 najpostihnutejších krajín.
V roku 2021 podpísalo viac než 140 štátov Glasgowské vyhlásenie lídrov s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu lesov do roku 2030. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné každoročne znížiť odlesňovanie o 20 %. Dnes je však 17 z 20 krajín s najväčšími pralesmi na tom horšie než pred podpisom dohody.
Správa naliehavo odporúča silnejšiu prevenciu požiarov, podporu bezodlesňovacích dodávateľských reťazcov, uplatňovanie obchodných predpisov a financovanie ochrany lesov – najmä prostredníctvom iniciatív vedených pôvodným obyvateľstvom.
Príkladom je nová chránená oblasť Charagua Lyambae v Bolívii, kde sa požiare podarilo zadržať druhý rok po sebe vďaka včasnému varovnému systému a prísnym pravidlám využívania pôdy.
„Krajiny opakovane sľubujú zastaviť odlesňovanie – ale údaje ukazujú alarmujúci rozpor medzi sľubmi a skutočným pokrokom,“ zdôrazňuje Kelly Levin z Bezos Earth Fund. „Toto nás musí prebrať z letargie.“
