Klimatická zmena tvorí súčasť dnešných diskusií o udržateľnosti, ekológii a ochrane prírody. Jeden z menej známych, no hlboko zásadných aspektov, na ktoré vplýva, je jazyk. Severná sámčina, arktický jazyk hovorený domorodými Sámami v Nórsku, Švédsku, Fínsku a Rusku je tiež vystavený priamemu vplyvu globálneho otepľovania. Tento jazyk, ktorý má viac ako 300 slov pre sneh a špecifickú terminológiu pre „vystrašené soby“, stojí pred otázkou svojho prežitia v meniacom sa svete.
Jazyk, ktorý vznikal tisícročia
Severná sámčina, ktorou hovorí 20 000 ľudí, je súčasťou bohatej kultúry Sámov, ktorí sa prispôsobovali extrémnym podmienkam Arktídy po tisícročia. Sámske jazyky sú úzko prepojené s tradičnými činnosťami ako rybolov, pasenie sobov a pozorovanie arktických poveternostných podmienok. Vďaka svojej jedinečnosti a špecializácii sú tieto jazyky dôležitým nástrojom pre zachovanie tradičného životného štýlu a kultúrneho dedičstva Sámov. Alarmujúce však je, že tento región sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok Zeme. Rastúce teploty zmenili arktické ekosystémy, od ktorých závisí živobytie Sámov, ako je pasenie sobov a rybolov.
Pentti Pieski, prekladateľ a podnikateľ v cestovnom ruchu z Utsjoki vo Fínsku, zaznamenal, ako sa v dôsledku klimatickej zmeny vytráca tradičný lov lososov, čo má za následok straty nielen tradičných aktivít, ale aj jazyka, ktorý je s nimi spojený. Napríklad slovo „jiekŋaguolli“, ktoré opisuje lososa skoro na jar bezprostredne po rozpade ľadu na rieke. Vzhľadom na klesajúce stavy týchto rýb a oteplenie sa už prestane používať, pretože jiekŋaguolli sa stane veľkou vzácnosťou.
Himaláje sú zavalené odpadom po turistoch, tento projekt ponúka unikátne riešenie (video)
Klimatická zmena tvorí nový jazyk
Klimatická zmena sa stala súčasťou nového slova „dálkkádatrievdan“, čo dokazuje, že sa ňou zaoberajú aj Sámovia. Zmeny v arktických ekosystémoch, ako je pokles populácií lososov, zmeny teploty morskej vody a okysľovanie oceánov, sú priamymi dôsledkami klimatických zmien a majú vplyv na tradičné spôsoby života arktických obyvateľov.
So snehom miznú i slová
Jedna štúdia skúmajúca tradičný jazyk Sámov zistila, že spolu so snehom sa vytrácajú aj určité výrazy, keďže v sámčime má slovo sneh 300 pomenovaní. A pritom každý výraz pre sneh označuje dôležité informácie týkajúce sa pasenia sobov a ich života. Napríklad slovo pre určitý druh snehovej pokrývky môže tiež prezradiť, či tento typ snehu uľahčuje sobom nájsť potravu, či umožňuje pastierom ľahko v ňom nájsť stopy, či sa dá v tomto snehu ľahko pohybovať a ďalšie informácie týkajúce sa stáda a prežitia.
Niektoré z týchto slov o snehových a poveternostných podmienkach však už nie sú potrebné, pretože sneh a počasie, na ktoré odkazujú, sú čoraz vzácnejšie alebo úplne miznú v dôsledku zmeny klímy.
„Slovná zásoba Sámov týkajúca sa snehu sa za posledných 20 rokov zmenšuje. Z jazyka sa začínajú vytrácať celé ročné obdobia,“ upozorňuje Pieski. S nimi sa vytratí aj tradičný spôsob života týchto obyvateľov, ktorí si tisícročia privykali na neľútostné podmienky severských oblastí.
