Väčšina obyvateľov Slovenska si uvedomuje závažnosť klimatickej krízy a vníma ju ako problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenia. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, podľa ktorého až 76 percent respondentov označilo túto tému za naliehavú. Výraznejšie znepokojenie nad klimatickými hrozbami vyjadrili najmä ženy, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia Žilinského kraja a voliči strán z radov parlamentnej opozície.
Žilinský kraj je podľa štatistických údajov jedným z regiónov, ktoré pociťujú dôsledky klimatickej zmeny najintenzívnejšie. Na situáciu vplýva vysoký výskyt lesných požiarov, opakované povodne na Kysuciach a Orave či vysoké stupne povodňovej aktivity.
Individuálna zodpovednosť
„Práve Žilinský kraj je podľa dostupných štatistík jedným z regiónov, ktoré najviac pociťujú dopady klimatickej krízy. Vysoký počet lesných požiarov, vysoké stupne povodňovej aktivity či reálne povodne na Kysuciach a Orave prispievajú k obavám obyvateľov regiónu, pre ktorý extrémy počasia znamenajú priame ekonomické ohrozenie príjmov z cestovného ruchu,“ uviedla spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS Market Research Slovakia.
Žilinský kraj sa pripravuje na budúce extrémy počasia, zapojil sa do veľkého európskeho projektu
Okrem vnímania klimatickej krízy ako vážneho problému si Slováci uvedomujú aj vlastnú zodpovednosť pri ochrane životného prostredia. Až 86 percent opýtaných súhlasilo s tvrdením, že každý jednotlivec môže významne prispieť k zmierňovaniu dopadov klimatickej krízy. Medzi najrozšírenejšie ekologické návyky patrí triedenie odpadu, šetrenie elektrinou a vodou. Mnohé ekologicky prospešné zmeny však zostávajú pre časť populácie náročné – obmedzenie konzumácie mäsa, nakupovanie oblečenia z druhej ruky alebo prechod na ekologickejšie formy dopravy zostávajú výzvou.
Skeptický postoj k individuálnemu vplyvu na ochranu klímy zastáva približne desať percent populácie. Zaujímavosťou je, že medzi týmito respondentmi sa častejšie objavujú mladí ľudia z generácie Z, kde ide takmer o pätinu opýtaných. Táto skupina zároveň menej často vykonáva ekologické aktivity ako staršie generácie, vrátane triedenia odpadu, podpory lokálnych výrobcov či vyhýbania sa fast fashion.
Ekonomický aspekt
„Toto nemusí byť prejavom nezáujmu, čo potvrdzuje aj fakt, že klimatickú krízu vnímajú rovnako naliehavo ako ostatné generácie. Za výsledkom sa môže skrývať kombinácia viacerých aspektov. Jedným z nich môže byť napríklad narastajúca frustrácia z toho, že sa globálne problémy nezlepšujú a Slovensko problém odsúva, a preto sa posúvajú od individuálnej zodpovednosti k požiadavkám na systémové zmeny. Ďalší aspekt je ten ekonomický. Mnohí z nich si aktuálne nemôžu dovoliť drahšie ekologické produkty či udržateľnú módu. Čo je skutočne za týmto názorom približne pätiny mladých ľudí, by bolo potrebné podrobiť ďalšiemu skúmaniu,“ vysvetlila Denisa Lakatošová.
Čo sú suché búrky? Nebezpečný jav, ktorý "podpaľuje" svet
Prieskum poukázal aj na to, že ekologické zmýšľanie má svoje hranice – a tými sú často financie. Ochotu priplatiť si za šetrnejšie produkty deklarovalo viac ako 35 percent respondentov. Nadpolovičná väčšina populácie však uviedla, že si za ekologické alternatívy platiť navyše nechce. Tento postoj zdieľala aj polovica ľudí, ktorí označili klimatickú krízu za vážny problém, ako aj polovica tých, ktorí veria v individuálny prínos.
„Z ďalšieho prieskumu, ktorý sme realizovali tento rok na jar vieme, že tretina populácie nemá žiadnu finančnú rezervu. Aktuálne mnoho ľudí na Slovensku jednoducho nemá inú možnosť ako realizovať svoje snahy o ekologické aktivity len do tej miery, ktorá neohrozí ich peňaženku,“ doplnila Lakatošová.
