Podľa novej štúdie budú ľudia a zvieratá do roku 2070 bojovať o viac ako polovicu územia na Zemi. S nárastom ľudskej populácie v nasledujúcich 50 rokoch budú ľudia stále viac zasahovať do biotopov voľne žijúcich živočíchov. Rastúce prekrývanie bude spôsobené skôr tým, že ľudia sa budú usadzovať v doteraz nerozvinutých oblastiach, uvádza portál Euronews.
Očakáva sa, že do roku 2070 sa prekrytie medzi populáciami ľudí a voľne žijúcimi živočíchmi zvýši na 57 % územia na Zemi.
Zdieľanie týchto teritórií môže podľa štúdie viesť k väčšej pravdepodobnosti prenosu chorôb, strate biodiverzity, zvýšeniu počtu zvierat usmrtených ľuďmi a zvýšeniu počtu divo žijúcich zvierat požierajúcich plodiny.
„Zistili sme, že prekrývanie populácií ľudí a voľne žijúcich živočíchov sa zvýši na približne 57 % svetových území, ale zníži sa len na približne 12 % svetových území,“ hovorí Deqiang Ma, hlavný autor štúdie.
„Zistili sme tiež, že v budúcnosti dôjde k výraznému nárastu prekrývania poľnohospodárskych a lesných oblastí.“
V štúdii sa zistilo, že oblasti, v ktorých v súčasnosti dochádza a podľa prognóz dôjde k vysokému prekrývaniu medzi človekom a divokou zverou, sa sústreďujú v regiónoch, kde je hustota ľudskej populácie už teraz vysoká, vrátane Číny a Indie. Ďalšou významnou oblasťou, ktorá vyvoláva obavy, sú lesy, najmä v Afrike a Južnej Amerike, kde sa v budúcnosti predpokladá veľký nárast prekrývania.
Je to znepokojujúce, pretože ide o oblasti s veľmi vysokou biodiverzitou, ktoré by v prípade osídlenia človekom mali problémy.
Budú všetky interakcie medzi ľuďmi a divokými zvieratami zlé?
Hoci prekrývanie prináša hrozbu konfliktu, zachovanie biodiverzity v týchto oblastiach môže byť prospešné aj pre ľudí, ktorí tam žijú.
„Na mnohých miestach na svete bude v najbližších desaťročiach do interakcie s voľne žijúcimi živočíchmi vstupovať viac ľudí. To znamená, že v blízkej budúcnosti sa objavia rôzne druhy nových interakcií, dobrých aj zlých, medzi ľuďmi a voľne žijúcimi živočíchmi.“ hovorí Neil Carter, hlavný riešiteľ štúdie a docent životného prostredia a udržateľnosti.
Mrchožrúti, ako sú supy alebo hyeny, majú kľúčovú úlohu v čistení odpadu v mestských oblastiach a môžu pomôcť znížiť výskyt niektorých ľudských chorôb, ako sú besnota, antrax alebo tuberkulóza hovädzieho dobytka. Hoci sú často neprávom hanobení alebo vnímaní ako hrozba, v skutočnosti prinášajú ľudskej populácii významné výhody.
Prekrývanie sa oblastí obývaných ľuďmi s teritóriami vtákov môže byť tiež prospešné, keďže vtáky v poľnohospodárskych oblastiach pomáhajú kontrolovať škodcov, ktorí by inak mohli vážne poškodiť úrodu.

Stratégie ochrany prírody sa budú musieť rozvíjať
Výskumníci tvrdia, že budúce stratégie ochrany prírody sa budú musieť vyvíjať, najmä v regiónoch, ktoré predtým neboli veľmi osídlené ľuďmi.
Zriaďovanie chránených oblastí, kde je prístup ľudí obmedzený, je už dlho základnou stratégiou ochrany prírody. Ale keďže tieto priestory miznú, je to ťažšie realizovateľné a nespravodlivé.
Ochrancovia prírody budú musieť byť „kreatívnejší a inkluzívnejší“ tvárou v tvár rastúcemu prekrývaniu, vysvetľuje Carter.