Klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou podľa vedcov až 40-násobne zvýšila pravdepodobnosť horúcich, suchých a veterných podmienok, ktoré v minulom mesiaci vyvolali smrteľné požiare v Španielsku a Portugalsku.
Pyrenejský polostrov zaznamenal počas augusta nezvyčajne vysoké teploty, pričom v mnohých oblastiach teplomery prekročili 40 stupňov Celzia.
Extrémne horúčavy v Európe. Prečo sú čoraz častejšie a ako sa pred nimi chrániť?
Pretrvávajúce horúčavy „rozdúchali“ požiare, najmä v severnom Portugalsku a západnom a severozápadnom Španielsku, ktoré si vyžiadali štyri obete v každej krajine, vynútili si evakuáciu tisícok ľudí a zničili rozsiahle územia.
Rekordne veľké spálené plochy
V Španielsku bolo tento rok zasiahnutých požiarom viac ako 380-tisíc hektárov, čo je rekordný ročný údaj a takmer päťnásobok priemeru, uviedol Európsky systém informácií o lesných požiaroch. Portugalsko stratilo viac ako 280-tisíc hektárov, čo je takmer trojnásobok bežnej ročnej plochy.
Klimatická zmena, spôsobená predovšetkým spaľovaním fosílnych palív, zvýšila pravdepodobnosť takéhoto požiarom náchylného počasia približne 40-násobne a jeho intenzitu o 30 percent, uviedli európski vedci v správe publikovanej organizáciou World Weather Attribution.
„Bez ľuďmi spôsobeného otepľovania by sme podobné extrémne podmienky vedúce ku vzniku požiarov očakávali menej než raz za 500 rokov, namiesto raz za 15 rokov, ako je to dnes,“ povedal Theo Keeping z Imperial College London.
Lesné požiare v EÚ zničili územie väčšie ako Cyprus
Tieto horúce obdobia rýchlo vysušujú vegetáciu a môžu vyvolať intenzívne požiare, ktoré „si môžu vytvárať vlastný vietor, čo vedie k dlhším plameňom, výbuchom a zapáleniu desiatok ďalších požiarov pomocou letiacich uhlíkov,“ dodal.
Stupňujúce sa vlny horúčav
Španielsko zažilo v auguste 16-dňovú vlnu horúčav, ktorá bola „najintenzívnejšia v záznamoch“, s priemernými teplotami o 4,6 stupňa Celzia vyššími ako predchádzajúce udalosti, podotkla národná meteorologická agentúra AEMET.
Od začiatku evidencie v roku 1975 zaznamenala AEMET 77 vĺn horúčav, z ktorých šesť prekročilo priemer o štyri a viac stupňov, pričom päť z nich nastalo od roku 2019.
EÚ pracuje nepretržite na podpore krajín postihnutých lesnými požiarmi
Odliv obyvateľstva z vidieckych oblastí zhoršil dopady klimatickej zmeny tým, že veľké územia zostali menej udržiavané, uviedla Maja Vahlberg z Klimatického centra Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
„Pokles tradičného poľnohospodárstva a pastierstva znižuje kontrolu nad prirodzenou vegetáciou. Územia, ktoré kedysi obývali a obhospodarovali ľudia, sa tak stali viac horľavými,“ dodala.
